Cerca

Vatican News
Na rannej sv. omši v kaplnke Domu sv. Marty boli v piatok 10. mája prítomné i rehoľné sestry združenia Cottolengo Na rannej sv. omši v kaplnke Domu sv. Marty boli v piatok 10. mája prítomné i rehoľné sestry združenia Cottolengo  (ANSA)

Pravé zmeny v Cirkvi sa rodia z odvážnej poddajnosti Pánovi

V kaplnke Domu sv. Marty v piatok 10. mája sa v rannej homílii Svätý Otec František zameral na osobu apoštola Pavla a jeho životný zlom na ceste do Damasku. Na jeho príbehu zo Skutkov apoštolov (9,1-20) poukázal na hodnotu postoja srdca poddajného a otvoreného voči Božiemu hlasu. Vďaka nemu sa prenasledovateľ kresťanov stal apoštolom národov: bol tvrdohlavý, ale nie v duši, vysvetlil pápež František.

Pri rannej sv. omši bola prítomná i skupina sestier charitatívneho združenia Cottolengo, ktoré sa stará o ľudí s kombinovaným hendikepom. Pápež František ich prijal pri príležitosti 50. výročia ich rehoľného života a spolu s nimi aj niektorých eritrejských kňazov pôsobiacich v Taliansku.

Svätý Otec apoštola Pavla vystihol niekoľkými významnými charakteristikami. Nazval ho mužom silným, zamilovaným do čistoty Božieho zákona a čestným.  

V prvom rade bol mravne dôsledný, pretože bol mužom otvoreným Bohu. Keď prenasledoval kresťanov, bolo to preto, že bol presvedčený, že to chce Boh. Ako je to možné? Nuž, akokoľvek to bolo, bol o tom presvedčený. Bola to horlivosť za čistotu Božieho domu, za slávu Božiu. Srdce otvorené Pánovmu hlasu. A riskoval, šiel do rizika a kráčal vpred. Ďalším rysom jeho povahy je to, že bol učenlivý, mal učenlivú poddajnosť, nebol tvrdohlavec.“

Azda mal tvrdohlavý temperament, no nebol takým v duši, upresnil pápež František. Apoštol Pavol bol otvorený Božím vnuknutiam. V horlivosti uväzňoval a zabíjal kresťanov, ale „akonáhle počul hlas Pána, stal sa ako dieťa, necháva sa niesť“, hovoril ďalej pápež František:

„Všetky jeho dovtedajšie presvedčenia sú umlčané v očakávaní Pánovho hlasu: „Čo mám robiť, Pane?“ A ide do Damasku, aby sa stretol s tým druhým učenlivým človekom a necháva sa katechizovať ako dieťa, dáva sa pokrstiť ako dieťa. A potom znovu získava silu, a čo urobí? Mlčí. Odchádza do Arábie modliť sa, ako dlho nevieme, možno roky, nevieme. Učenlivá poddajnosť. Otvorenosť pre Boží hlas a poddajnosť. Je príkladom nášho života a dnes o tom s radosťou hovorím pred týmito sestrami, ktoré oslavujú 50. výročie rehoľného života. Vďaka vám za počúvanie Božieho hlasu, vďaka za učenlivú poddajnosť.

Svätý Otec sa v myšlienkach vrátil do 70-tych rokov minulého storočia, k svojej prvej návšteve v jednom zo zariadení charitatívneho združenia, ktoré sa v duchu sv. Jozefa (Giuseppeho) Cottolenga starajú o telesne a psychicky znevýhodnené osoby. Sestrám poďakoval za ich vytrvalosť a odvahu hľadať nové cesty v živote Cirkvi, čo dal zároveň aj za vzor:

„Hľadajú nové cesty! – Ale otče, nie je to hriech? – Nie, to nie je hriech. Hľadajme nové cesty, toto nám všetkým prospeje! Len aby to boli cesty Pána. Ale napredujme, pokročme v hĺbke modlitby, prehlbujme sa v učenlivej poddajnosti, v otvorenosti srdca Pánovi. Takto sa robia pravé zmeny v Cirkvi, prostredníctvom ľudí, ktorí vedia bojovať v malom i vo veľkom.“

-mh, jb-

10 mája 2019, 17:44
Čítaj celé >