Teologické aspekty Jubilejného roka (3)

Každá východná cirkev sa rodí do konkrétnej kultúry a zároveň ju obohacuje prínosom evanjelia. Nižšie sa pokúsime ponúknuť niekoľko podnetov, ktoré môžu s úžitkom využiť všetky východné katolícke cirkvi, pričom ich prispôsobia svojmu špecifickému kontextu a citlivosti.

Čas zmierenia a pokánia

Čas a obrátenie sú úzko prepojené od samého začiatku ohlasovania evanjelia v posolstve Jána Krstiteľa: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo!“ (Mt 3, 2). To, čo chcel Predchodca, ako ho rád nazýva kresťanský Východ, naznačiť, nebola v prvom rade výzva k askéze, ale k obráteniu, teda k radikálnej zmene spôsobu myslenia a videnia vecí, čo je skutočným cieľom každého asketického záväzku (porov. Rim 12, 2).

Východná spiritualita sa veľa venuje postoju nazývanému penthos: súcit, ľútosť, plač nad vlastným hriechom a hriechom celého ľudstva: „Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a nie je v nás pravda“ (1 Jn 1, 8). Pokánie je však spojené s obrátením: je to skutočne ovocie, ktoré pochádza z radosti z obrátenia. Bezplatné odpustenie, ktoré dáva Boh, vzbudzuje takú radosť, že hriešny človek túži na ňu odpovedať zachovávaním sa čistým od každého hriechu so slzami pokánia a tým, že ponúkne odpustenie za urážky, ktoré utrpel.

Obrátenie nevyhnutne zahŕňa sklon k zmiereniu: „Ak niekto hovorí: ‚Milujem Boha‘ a nenávidí svojho brata, je klamár. Lebo kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí“ (1 Jn 4, 20). Bez tohto zmierenia nielen s bratom, ale dokonca aj s nepriateľmi (porov. Mt 5, 43 - 47) sú naše modlitby a liturgické obety pred Bohom bezcenné: „Milosrdenstvo chcem, a nie obety“, povedal Ježiš niekoľkokrát (Mt 9, 13; 12, 7) a citoval proroka Ozeáša (6, 6). Pánovo učenie je ešte jednoznačnejšie: „Ak teda prinášaš svoju obetu na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom, choď sa najprv zmieriť so svojím bratom a potom sa vráť priniesť svoj dar“ (Mt 5, 23 - 24).   

Učenie cirkevných otcov o pokání vychádza z tohto Pánovho učenia. Svätý Atanáz Sinajský (7. stor.) sa vo svojej homílii o posvätnej Synaxii vyjadruje takto: „Neraz som počul mnohých ľudí hovoriť: ,Ach, chudák ja, ako môžem nadobudnúť spásu? Som príliš slabý na pôst, neviem bdieť, nie som schopný zachovávať panenstvo, nedokážem sa vzdať sveta, ako môžem získať spásu?“ Ako?“ Ukážem vám: “Odpustite a Boh vám odpustí (Lk 6, 37). Odpustite a bude vám odpustené: toto je krátka a rýchla cesta k spáse“ (PG LXXXIX, 845a).

Jubileum s Božou Matkou

Ak má Presvätá Bohorodička na kresťanskom Východe absolútne výsadné postavenie, v jubilejnom roku sa to môže a musí zvlášť zdôrazniť. V skutočnosti Mária, celá Svätá, zohrala v čase spásy zásadnú úlohu: pri Vtelení prijala Božieho Syna v mene svojho ľudu a ľudstva; porodiac ho pri pôrode ho predstavila svojmu ľudu a svetu; počas celého svojho života, aj pod krížom, sa dala do pokornej služby jeho spásonosného diela; a v predvečer Svätej Päťdesiatnice spolu s apoštolmi prosila v modlitbe o potrebný dar Ducha Svätého (porov. Lumen gentium 56 - 59).

A zvlášť dnes je pre nás cenný jej príhovor podľa slov Svätého Otca Františka v akte zasvätenia, ktorý jej slávnostne adresoval v spojení so všetkými biskupmi a partikulárnymi cirkvami na svete: „V biede hriechu, v našich námahách a slabostiach, v tajomstve neprávosti zla a vojny nám ty, svätá Matka, pripomínaš, že Boh nás neopúšťa, ale naďalej na nás hľadí s láskou, túži nám odpustiť a pozdvihnúť nás. On je ten, ktorý nám ťa dal a do tvojho Nepoškvrneného srdca vložil útočisko pre Cirkev a pre ľudstvo. Božskou dobrotou si s nami a aj v tých najužších zákrutách dejín nás nežne vedieš“ (Bazilika sv. Petra, 25. marca 2022).

Vo svetskej tradícii kresťanského Východu patrí tajomstvo Márie k tajomstvu Krista a Cirkvi. Božia Matka je vyzdvihovaná v neoddeliteľnom vzťahu s tým, čo predstavuje zdroj jej úcty: jej úloha pri privádzaní Syna na svet. Nie je náhoda, že východná ikonografická tradícia takmer vždy zobrazuje Máriu spolu s jej božským Synom, ktorého stvorila ako žena a zveruje svoje deti ako matka. Dar božského dieťaťa je obrazom nádeje; aká je väčšia radosť v živote ako privítať rozkvet nového života? A ak je týmto životom život Pána, ktorý nás miluje a ktorý víťazí nad hriechom, smrťou a strachom a na ktorého nám vždy poukazuje jeho a naša Matka, oslava Jubilea 2025 sa stane takpovediac aj Jubileom Presvätej, ktorá je znamením útechy a ikonou nádeje pre putujúci Boží ľud, ako Hodigitria, sprievodkyňa na ceste spásy, a ukazujúca vždy na svojho Syna a nášho Pána.