Biblické postavy (20): Abram (II. časť)

V trinástej kapitole knihy Genezis sa dočítame, že Abram odchádza z Egypta obohatený nielen o dobytok, striebro a zlato (porov. Gen 13,2), ale aj o skúsenosti. Zdá sa, že to, čo zažil, nebolo márne. Zatiaľ čo pri odchode z Haranu (porov. Gen 12,5) Abram vzal Sarai i Lota, teraz sa už správa inak. Hebrejský text doslova hovorí, že z Egypta odišiel Abram, jeho žena a Lot (porov. Gen 13,1). Možno teda usudzovať, že Abram už nezaobchádza s rodinnými príslušníkmi ako s batožinou, ktorú by bral, ako sa mu zachce. Kráčajú vedľa neho ako slobodné bytosti, ktoré tiež smú prosperovať a rozvíjať sa (porov. Gen 13,5).

Abramov posun k lepšiemu poznať i z jeho druhej priamej reči, ktorú biblický príbeh uvádza. Prvýkrát (pred vstupom do Egypta) Abram prehovoril k manželke Sarai (porov. Gen 12,11-13). Teraz (po odchode z Egypta) sa obracia na synovca Lota. Keďže obe situácie vykazujú určité obsahové i formálne podobnosti, možno ich ľahko porovnať a vyhodnotiť z nich, nakoľko Abram osobnostne dozrel. V oboch prípadoch Abram krátko popisuje problém, ktorému hodlá predísť, a navrhuje tomu druhému konkrétne kroky k vyriešeniu ohrozujúcej situácie. V tom prvom prípade sa Abram nechal vydesiť imaginárnym rizikom, keď snoval scenáre o tom, ako sa Egypťania budú chcieť zmocniť jeho ženy. Tu si uvedomuje reálny problém rastúceho napätia medzi jeho ľuďmi a Lotovými ľuďmi. V oboch situáciách sa Abram odvoláva na príbuzenský vzťah a v záujme vyriešenia problému ho zámerne modifikuje. Vedy manželke Sarai navrhoval, aby sa prezentovala ako jeho sestra. Teraz sa jeho synovec Lot (porov. Gen 11,27) stáva jeho bratom. Vtedy sa druhá osoba, Sarai, mala stať nástrojom k zabezpečeniu Abramovho blaha. Teraz je ten druhý, Lot, Abramovým rovnocenným partnerom. „Nech nie sú rozbroje medzi mnou a tebou, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi; sme predsa bratia!,“ hovorí Abram Lotovi (porov. Gen 13,8) a dokonca necháva Lota, aby si ako prvý vyvolil svoj podiel.

Bezdetný Abram by právom mohol do Lota vkladať nádeje ako do vysnívaného dediča. Nenárokuje si však na to, aby disponoval Lotovým osudom. Neorganizuje Lotovu budúcnosť podľa svojich predstáv. Nepremieta si do Lotovho života uskutočnenie svojich vlastných snov. Označením Lota za brata, Abram dáva najavo vzťah rovnocennosti. Tento jeho postoj dokazuje, že Abram sa oslobodil od logiky nezdravého majetníctva a otvára sa slobode  a veľkorysosti. Týmto k rokom sa tiež odkláňa od neblahej trajektórie, ktorú kedysi – vo štvrtej kapitole knihy Genezis – načrtol Kain, keď sa odmietol priznať k svojmu bratovi Ábelovi. Abram si teda zjavne vzal poučenie z neblahej skúsenosti v Egypte, a miesto toho, aby využíval všetko a všetkých ako prostriedky k zabezpečeniu svojho života a svojho blaha, učí sa byť požehnaním pre druhých.

To, že Abram neustrnul, ale duchovne a osobnostne podrástol, vychádza najavo i z pomerne zložitej štrnástej kapitoly knihy Genezis, ktorá referuje o vzájomných politických a vojenských ťahaniciach miestnych kráľov. Abram sa nezapája do ich paktovania, ale keď sa ocitne v zajatí Lot, ktorý je tu opäť označený za jeho brata, Abram ani chvíľu neváha a ponáhľa sa mu na pomoc (porov. Gen 14,14). Razantné odmietnutie pochybného spolčovania so sodomským kráľom (porov. Gen 14,21-24) tiež dokazuje, že Abram už nehľadí na to, čo je okamžite výhodné pre neho, ale začína predsa len dôverovať Najvyššiemu.