Úcta k Božskému Srdcu vo východných katolíckych cirkvách (2)

Milí poslucháči,

V našom prvom príspevku z cyklu o úcte k Božskému Srdcu vo východných katolíckych cirkvách sme sa pokúsili načrtnúť rozdielnosť pohľadov na túto úctu ako ju vnímajú katolíci kresťanského Západu a Východu. Pripomeniem, že na Západe sa viac kládol dôraz na ľudskú Kristovu prirodzenosť, z čoho vyplýva väčšia citlivosť na rozjímanie o Pánovom utrpení a súcite s ním. Východ zasa zdôrazňoval viac božskú prirodzenosť Krista, a tým pádom pozýval veriacich k očisťovaniu vlastného srdca, aby sa mohli čím viac priblížiť k nemu, ktorý je prameňom všetkej svätosti.

Z týchto rozdielnych pohľadov na vec sa odvíjajú aj ďalšie praktiky konkrétnej nábožnosti k Božskému Srdcu. V západnom prostredí typickým prvkom je tzv. vynáhrada Božskému Srdcu, to znamená snaha prejaviť mu súcit a konať odprosujúce modlitby za tých, ktorí ho urážajú, sú mu nevďační alebo celkom ľahostajní voči jeho láske.

Vo východnom prostredí je to zasa trvalý proces očisťovania vlastného srdca, aby sa mohlo naplniť dokonalou radosťou a zjednotiť sa čo najužšie s Kristom.

A pretože sme práve vstúpili do obdobia Veľkého pôstu, dovolím si tu ponúknuť zopár myšlienok biskupa Teolepta, metropolitu Filadelfie v Malej Ázii, ktorý žil na konci 13. a začiatkom 14. storočia. Uvádza šesť druhov zápasov, alebo šesť bojových polí, na ktorých má kresťan zvádzať duchovný boj, ak si chce očistiť svoje srdce. Vymenujeme si ich všetky:

1.    zápas spočíva v zanechaní tých jedál, ktoré sú finančne drahé a tiež v znížení množstva jedla. Žalúdok tak nie je zaťažený, telo sa stáva ľahším, myseľ jasnejšou, človek má pocit ľahkosti a rovnako ľahko môže konať dobro.

2.    zápas spočíva v striedmom požívaní ľahkých a jednoduchých pokrmov. To znamená, že harmonicky budú kráčať spolu ruka v ruke striedmosť so zdržanlivosťou.

3.    zápas má za cieľ vykoreniť zo srdca všetku zlobu, zlé zámery a obmedziť tiež množstvo slov v reči. Nejde o to, aby sa človek odmlčal, ale o to, aby netáral a nehovoril zbytočne veľa. Tým, že zloba v nás je potlačená, pripravuje sa úrodná pôda pre cnosti, ktoré môžu rásť a kontrola našej reči nám umožní hovoriť iba to, čo je dobré a slúži na budovanie.

4.    zápas je o tom, aby sme od samého počiatku zavrhli spomienky na hriešne  veci, ktoré sme v minulosti videli, alebo na osobné hriešne zážitky, ktoré sa nám páčili. Tým sa chce dosiahnuť, aby sa duša zbytočne nerozptyľovala myšlienkami na minulosť a nedávala opätovný súhlas týmto veciam.

5.    zápas má za cieľ preťať žiadostivosť očí a počúvanie zlých rečí. Tým, že si zrak a sluch uzatvoríme ako brány pred príchodom škodlivých vecí, rozum sa nám nezatemňuje a nie je zbytočne vyrušovaný a dostáva sa mu svetlo pravého poznania.

6.    zápas ako posledný má za cieľ vykoreniť z našej mysle fantázie, ktoré sa nám natískajú. Umožniť nám to majú triezva modlitba a vytrvalé rozjímanie  nad Božím slovom s postojom pokory.

Celý výpočet týchto šiestich druhov duchovného zápasu metropolita Teolept uzatvára nasledovne: „Vďaka tomuto  pôstnemu úsiliu je myseľ podrobená skúške a oslobodzuje sa od túžob po prítomných veciach, zanecháva starosti o veci pozemské, opúšťa myšlienky na stvorenia a upriamuje sa na Boha. Tým, že túži po Bohu a láskou sa s ním spája, pociťuje radosť, ktorá pramení v Bohu a zakúša nevýslovné požehnanie. Pôst zo svojej povahy u toho, kto ho zachováva, chráni dary, ktoré človek od Boha prijal. Treba sa nám poučiť od nášho praotca Adama: kým bol jeho vodcom pôst a držiaval sa ovocia na zakázanom strome, pôst mu prestrel bohatý stôl jedla zo všetkých stromov v raji. Akonáhle pôst odmietol a sýtil sa zakázaným ovocím, prišiel o pôžitok zo všetkých ostatných jedál. Týmto spôsobom pôst tých, ktorí ho akceptovali, pozbavuje túžby po veciach nestálych, oblieka im rúcho Božej lásky a napĺňa ich večnou radosťou v Kristovi, našom Pánovi.“

Takto očistené srdce je disponované na to, aby mysticky priľnulo k srdcu svojho Vykupiteľa  a spievalo mu ustavične pieseň chvály a vďaky.