Spoznávanie Jánovej apokalypsy (5): Zjavenie Krista ako Baránka

Drahí bratia a sestry,

Po predstavení prvej časti Knihy zjavenia, ktorá hovorí o Jánovej vízii vzkrieseného Krista na ostrove Patmos a o jeho listoch siedmim cirkevným komunitám, sme pri poslednom zamyslení vstúpili do druhej časti Jánovej apokalypsy. Ján bol pozvaný vystúpiť do nebeskej trónnej siene, v ktorom mal kontemplovať Boha v celej jeho sláve, ako spravuje svet. 

Dnes sa dostávame ku kľúčovej kapitole tejto biblickej knihy. Piata kapitola, ktorej sa práve začíname venovať, uvádza na scénu hlavnú postavu Jánovej apokalypsy – Krista-Baránka.

Ján uzrie v pravici Boha sediaceho na tróne akýsi zvitok, popísaný z obidvoch strán a dokonale zapečatený siedmimi pečaťami. Tento zvitok, ktorý Boh pevne drží v pravej ruke označujúcej moc, predstavuje celý jeho plán so svetom. Grécke slovo biblíon, ktoré zvyčajne prekladáme ako zvitok, je zdrobneninou od slova biblos, čiže kniha. Môžeme ho teda preložiť ako „knižočka“ alebo „malý zvitok“, pretože knihy mali vtedy podobu zvitku. Celý veľký plán so svetom je v porovnaní s Božou veľkosťou iba malou knižočkou, akýmsi malým zvitkom, ktorú Boh pevne drží vo svojej ruke. Nie je v ňom nič ponechané na náhodu, nie je v ňom žiadne voľné miesto, na čo poukazuje popísanie zvitku z jednej i z druhej strany. Tento plán so svetom úplne patrí Bohu a na znak toho je zapečatený nielen jednou, ale až siedmimi pečaťami, čiže dokonale.

Nasleduje zvolanie mocného anjela, ktorý sa pýta: „Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej pečate?“ Poradie anjelových slov sa nám môže zdať nelogické, pretože na otvorenie knihy je najprv potrebné rozlomiť jej pečate. Pravdepodobne však ide o spojku „a“ s vysvetľujúcim významom, tzv. kai epexegeticum. V tom prípade by sa veta dala preložiť takto: „Kto je hoden otvoriť knihu, čiže rozlomiť jej pečate?“ Na celom svete však niet nikoho, kto by to mohol urobiť, pretože obsah tohto malého zvitku úplne patrí Bohu. Jánov plač nad danou situáciou vyjadruje plač ľudstva nad nemožnosťou porozumieť zmyslu života, no je mu prisľúbený mocný lev z Júdovho kmeňa, ktorý mu odhalí a vysvetlí dané tajomstvá.

Ján teda napäto očakáva leva, avšak ukáže sa mu len akýsi malý baranček so znakmi obetovania, ktorý napriek všetkému stojí na nohách. Je to obraz Krista, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych a stojí v centre nebeskej oslavy po boku Boha Otca. Paradox vízie je typický pre Božie zmýšľanie: to, čo sa môže zdať v ľudských očiach slabé a neschopné, často nesie Božiu silu.

Opis Baránka je plný symbolov. Tie však nemáme znázorňovať alebo kresliť, ale vysvetľovať jeden po druhom. Sedem rohov Baránka poukazuje na plnosť Kristovej moci nad všetkým. Oči znamenajú poznanie a sú spojené s pôsobením Ducha Svätého. Počet sedem poukazuje na plnosť poznania a Ducha Svätého, ktorú má Baránok-Kristus.

Keď Baránok preberá zvitok, štyri živé bytosti a dvadsiati štyria starci padajú pred ním na zem na znak hlbokej poklony a úcty a s citarami a čašami plnými modlitieb svätých vyjadrujú svoju oslavu novou piesňou. Nová pieseň pripomína prechod cez Červené more, okamih, kedy bol Boží ľud vyvedený z egyptského otroctva. Štyri bytosti a starci novou piesňou ospevujú vyslobodenie celého ľudstva z otroctva hriechu a smrti vďaka Ježišovej vykupiteľskej smrti. Pieseň začína slovami: „Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate“. Takto obyvatelia neba reagujú na otázku mocného anjela ohľadom kandidáta na výklad malého zvitku.

Do spevu štyroch bytostí a starcov zaznieva oslava od mnohých anjelov stojacich okolo trónu, bytostí a starcov, ktorí ako nejaká ozvena potvrdzujú prvý hymnus. Tentokrát nie v druhej, ale v tretej osobe: „Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, sláv a dobrorečenie“. 

Ako tretie sa so svojou oslavou pridáva celé stvorenstvo, ktoré volá: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov“. Tu je jasne vidieť, že Baránkovi patrí tá istá oslava ako Bohu, čo je veľmi dôležité kristologické tvrdenie. V ich oslave sa spája celé nebo i celá zem. Štyri bytosti všetko potvrdzujú zvolaním „Amen!“ a starci pred nimi padajú na znak hlbokej poklony.

Piata kapitola Knihy zjavenia je teda slávnostným vstupom Krista Baránka na scénu a rozpoznaním jeho božskej autority. Autor knihy ho vykresľuje ako toho, ktorý je po boku Boha a sám má účasť na jeho moci a sláve. Od nasledujúcej kapitoly začne Baránok rozlamovať pečate zvitku a odhaľovať Boží plán. Čitateľ je už ale pozvaný k tomu, aby všetko, čo bude nasledovať, čítal vo svetle veľkonočného tajomstva Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania.