Uplynulo sto rokov od narodenia biskupa Jána Hirku
Rodák z Abranoviec začal teologické štúdiá v prešovskom gréckokatolíckom kňazskom seminári a ukončil ich na Bohosloveckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Tam sa bohoslovec Hirka prvýkrát stretol s brutalitou totalitného režimu, ktorý na sviatok Božieho tela 1949 zmaril slávnosť v Katedrále sv. Víta, a arcibiskupa Berana internovali v domácom väzení.
Sviatosť kňazstva udelil Jánovi Hirkovi v roku 1949 bl. biskup Vasiľ Hopko, vtedajší gréckokatolícky pomocný biskup v Prešove. Novokňaz a kaplán Hirka sa ako koncipista na biskupskom úrade stal blízkym spolupracovníkom biskupa Gojdiča. Našiel v ňom príklad ako treba i v ťažkých časoch slúžiť veriacim. Po likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 pokračoval tajne v pastoračnej činnosti. ŠtB ho však vystopovala a 22. októbra 1952 bol zatknutý.
V roku 1955 bol znova zatknutý a v roku 1956 bol následne odsúdený na dva a pol roka väzenia. Ako väzeň pracoval v hlbinných uhoľných baniach v Rtyně v Podkrkonoší. Po prepustení mal znova na päť rokov zákaz pobytu v prešovskom a košickom kraji. Pracoval ako robotník v Brezne, Podbrezovej a po uplynutí trestov zakázaného pobytu sa vrátil do Prešova, kde pracoval v nemocnici ako elektrikár.
Napriek tomu, že bol prenasledovaný, vyšetrovaný a väznený, obvinený zo zaujatosti voči vtedajšiemu štátnemu zriadeniu a tiež proti pravosláviu, nezlomili ho ani vyšetrovania, väzenia ani dlhý pobyt na samotkách či ťažká a nebezpečná práca v bani. Tam ho zastihol rok 1968, v ktorom bola obnovená Gréckokatolícka cirkev v Československu. Nastúpil do pastorácie ako administrátor prešovského katedrálneho chrámu a neskôr pôsobil ako okresný dekan.
Pápež sv. Pavol VI. menoval Jána Hirku dňa 20. decembra 1968 za prešovského ordinára s právami sídelného biskupa a apoštolského administrátora Gréckokatolíckej cirkvi v ČSSR. Na túto funkciu dostal štátny súhlas až 7. 4. 1969. Štát však nepovolil vymenovať ho za biskupa. Dňa 21. marca 1978 ho pápež Pavol VI. vyznamenal hodnosťou pápežského preláta (Prelatus Sua Sanctitatis).
V tomto postavení Ján Hirka spravoval Gréckokatolícku cirkev za neľahkých okolností. Má veľké zásluhy na tom, že v období „normalizácie“ (1970 – 1990) sa Gréckokatolícka cirkev udržala aj napriek pokusom štátnej moci o jej druhú likvidáciu. Táto cirkev bola síce povolená, ale bez navrátenia jej chrámov. Po okupácii v auguste 1968 chýbali kňazi na pokrytie pastorácie, otec Hirka s veľkým vypätím síl slúžil veriacim spolu s ďalšími duchovnými i už chorým biskupom Vasiľom Hopkom.
Ani po smrti biskupa Vasiľa Hopka († 23. júla 1976 v Prešove) štátna moc nedovolila vymenovať Jána Hirku za biskupa, nevyhovela ani jeho snahe o zriadenie bohosloveckej fakulty a kňazského seminára. Spravoval teda miestnu cirkev až do 21. decembra 1989, keď ho pápež sv. Ján Pavol II. menoval za prešovského eparchiálneho biskupa. Biskupskú konsekráciu prijal z rúk Jozefa kardinála Tomka v Prešove 17. februára 1990. Bol prvým biskupom Katolíckej cirkvi vymenovaným a vysväteným po páde totalitného režimu v Československu.
V rokoch 1990 – 2002 pôsobil Ján Hirka ako siedmy prešovský eparchiálny biskup. Konečne mohol obnoviť činnosť Bohosloveckej fakulty a seminára. Veľkou mierou sa zaslúžil o zriadenie Gréckokatolíckej diecéznej charity a blahorečenie obidvoch prešovských biskupov Pavla Petra Gojdiča i Vasiľa Hopka, ako aj rehoľníka Metoda Dominika Trčku, CSsR. Biskup Ján Hirka zomrel 10. apríla 2014 vo veku 90 rokov, v 65. roku kňazstva a v 25. roku biskupskej služby.
(Na základe článku z Duchovného pastiera spracovala Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu)
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
