Aby Eucharistia premieňala naše vzťahy - júlový úmysel pápeža

Jozef Bartkovjak SJ

Počas júla nám pápež František pripomína, že vo svätej omši máme liek na medziľudské vzťahy. Ak naozaj žijeme z Eucharistie, skvalitňujeme svoje vzťahy a ozdravujeme rozbitú a rozhádanú spoločnosť.

Cítime, že tu ide o ozajstnú výzvu. Veď ako často sa naše zbožné predsavzatie zlepšiť svoje vzťahy s druhými skončí hneď po východe z kostola! Môže tento modlitbový úmysel skutočne fungovať? Áno, ale nejde tu o vôľové výkony nás samých. Ide skôr o to, aby sme cez nás nechali konať Ježiša, čiže aby sme sa stávali „eucharistickými ľuďmi“. Svätý Otec to vysvetľuje takto:

„Nesmieme zabudnúť, že slávime Eucharistiu, aby sme sa naučili stávať sa eucharistickými mužmi a ženami. Čo to znamená? Znamená to nechať Krista, aby konal v našom konaní – aby jeho myšlienky boli našimi myšlienkami, jeho pocity tými našimi, jeho rozhodnutia našimi rozhodnutiami.“ (Katechéza 4. apríla 2018)

Rozhodujúce je teda otvorenie sa pôsobeniu Ducha. Práve v tomto zmysle sa modlíme dobre známu prosbu: Ježiš, tichý a pokorný srdcom, pretvor moje srdce podľa tvojho srdca. A v súvislosti s júlovým úmyslom Apoštolátu modlitby môžeme tú prosbu sformulovať aj takto: Ježiš, tichý a pokorný srdcom, pretvor naše vzťahy podľa tvojho srdca.

Všimnime júlový úmysel Svätého Otca podrobnejšie. O potrebe, aby sme sa systematicky prehlbovali v prežívaní a chápaní Eucharistie, sa dočítame v jeho apoštolskom liste o liturgickej formácii Božieho ľudu. Vydaný bol práve pred rokom pod latinským názvom Desiderio desideravi, čo sú Ježišove slová učeníkom pri Poslednej večeri: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť.“ Okrem iného tu pápež František v súvislosti s Eucharistiou dáva do pozornosti aspekt spoločenstva a vzájomných vzťahov, keď v bode 19 píše: „Liturgia nehovorí „ja“, ale „my“.“

Liturgická formácia je dôležitá pre každého kresťana, pre kňaza i laika. Do hĺbky prežívaná Eucharistia nás totiž robí schopnými lásky aj popri našej slabosti. Eucharistia sa tak stáva liekom, zdôraznil Svätý Otec pri stretnutí s veriacimi pred dvoma rokmi na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Vyjadril sa takto:

„Zakaždým keď prijímame Chlieb života, Ježiš prichádza, aby dal nový zmysel našej krehkosti. ... A najmä nás láskou ozdravuje z tých slabostí, z ktorých sa sami nedokážeme vyliečiť: zo slabosti pociťovania hnevu voči tomu, kto nám niečo urobil, ... zo slabosti držania si odstupu od ostatných a utiahnutia sa do izolácie v sebe samých, ... zo slabosti vyplakávania nad sebou samými a bedákania nenachádzajúc pokoj. Z tohto sa sami nedokážeme uzdraviť. Uzdraví nás iba on svojou prítomnosťou, svojím chlebom, Eucharistiou.

Eucharistia je účinný liek na všetky tieto uzavretosti. Chlieb života totiž lieči strnulosť a premieňa ju na poddajnosť. Eucharistia uzdravuje, lebo zjednocuje s Ježišom: spôsobuje, že si osvojujeme jeho spôsob života, jeho schopnosť lámať sa a dávať sa bratom a sestrám, odpovedať dobrom na zlo. Dáva nám odvahu vyjsť zo seba von a v láske sa skloniť pred krehkosťou ostatných. Tak ako to robí Boh s nami.”

Toľko slová pápeža Františka. Pozvanie k júlovému modlitbovému úmyslu zopakoval Svätý Otec pred pár dňami vo videu, ktoré vytvorila skupina filmárov z Apoštolátu modlitby, čiže Svetovej modlitbovej siete pápeža. Čo nám filmovou rečou hovorí? Že ak po svätej omši vychádzame z kostola takí istí ako sme doň vkročili, „niečo tu nie je v poriadku“. Eucharistia je Ježišova prítomnosť, ktorá nás v hĺbke premieňa: „Ježiš prichádza, aby ťa premenil,“ opakuje Svätý Otec a dodáva:

„Vždy, keď sa zúčastňujeme na eucharistii, prichádza Ježiš a dáva nám silu milovať tak, ako miloval on. Dáva nám odvahu stretnúť sa s druhým človekom, vyjsť zo seba a otvoriť sa s láskou druhým.“

V spomenutom apoštolskom liste Desiderio desideravi, čítame tieto slová o tom, ako sa potrebujeme formovať, čiže pretvárať Eucharistiou:

„Nedeľa, skôr než prikázanie, je darom, ktorý Boh dáva svojmu ľudu (preto ju Cirkev chráni prikázaním). Nedeľné slávenie ponúka kresťanskému spoločenstvu príležitosť dať sa formovať Eucharistiou. Od nedele do nedele osvetľuje slovo Zmŕtvychvstalého našu existenciu a chce v nás konať to, na čo bolo poslané.

Z nedele na nedeľu chce spoločenstvo s Kristovým telom a krvou urobiť aj z nášho života obetu milú Otcovi, v bratskom spoločenstve, ktoré sa stáva spoločným prežívaním, prijímaním, službou. Z nedele na nedeľu nás sila lámaného chleba posilňuje pri hlásaní evanjelia, v ktorom sa prejavuje autentickosť nášho slávenia.

Zanechajme spory a spoločne počúvajme, čo Duch hovorí Cirkvi, pestujme spoločenstvo, naďalej obdivujme krásu liturgie. Dostali sme dar veľkonočnej večere, nech nás sprevádza Pánova neustála túžba jesť ju s nami. Pred zrakom Márie, Matky Cirkvi.“

To boli slová Svätého Otca Františka z apoštolského listu o liturgickej formácii Božieho ľudu. Prijmime teda v júli jeho pozvanie a modlime sa, „aby sa slávenie Eucharistie stalo stredobodom nášho života, aby sme ním premieňali svoje medziľudské vzťahy a tak sa otvárali pre stretnutie s Bohom aj so všetkými bratmi a sestrami.“

V čase, keď sa pomaličky blíži Svetový deň starých rodičov a seniorov – tento rok to bude 23. júla, v nedeľu pred sviatkom sv. Anny a Joachima – pamätajme aj na aktuálny modlitbový úmysel našich slovenských biskupov: „aby starí rodičia a seniori boli vzorom viery pre mladšie generácie.“