Za kultúru nenásilia – úmysel Svätého Otca na apríl

Jozef Bartkovjak SJ

Už vyše roka sa modlíme za koniec vojny na Ukrajine a preciťujeme bolesť našich bratov a sestier. Vojna v Sýrii vstúpila do 13. roka, ďalšie vleklé konflikty sužujú Jemen, Mjanmarsko, Južný Kaukaz, Etiópiu... Čo sa to deje? Kde sa berie toľká agresivita, ktorá si hneď nachádza pripravené zbrane? V globalizovanom svete cítime, ako vojna ničí i na diaľku. Sme svedkami zbedačovania nevinných a nekonečných pokusov o sprostredkovanie mieru.

Keď 3. februára prišiel Svätý Otec na ekumenickú púť pokoja do Južného Sudánu, prihovoril sa miestnym predstaviteľom, ale v skutočnosti hovoril k obchodníkom a politikom celého sveta: „V prvom rade je potrebné zastaviť príliv zbraní, ktoré napriek zákazom naďalej prichádzajú do mnohých krajín v oblasti a tiež do Južného Sudánu: veľa je tu toho potrebného, no určite nie ďalšie nástroje smrti.“

Pápež František  varovne hovorí o mentalite konfliktnosti, ktorá ohrozuje svet, o „rozkúskovanej tretej svetovej vojne“. V encyklike Fratelli tutti z roku 2020 upozornil na korene problému: „Konzumný individualizmus zapríčiňuje časté zneužívanie. Druhí sa stávajú iba prekážkami vlastného príjemného pokoja. Preto sa k nim napokon správame tak, akoby predstavovali iba príťaž, a agresivita narastá“ (č. 222).

Cnosť vľúdnosti

Reagovať proti mentalite podporujúcej zbrojenie treba podľa Svätého Otca vytváraním kultúry pokoja a nenásilia. Ako zdôraznil celému svetu v spomenutej sociálnej encyklike, všetci sme bratia, pretože sme deti jedného nebeského Otca. Cnosť vľúdnosti, ktorá je „ovocím Ducha Svätého“, je výzvou pre každého z nás. Osvojiť si túto cnosť nám pomáhajú aj tri čarovné slová. Započúvajme sa, čo pápež František píše o vľúdnosti v encyklike Fratelli tutti:

„Vľúdnosť nás oslobodzuje od krutosti, ktorá niekedy preniká ľudské vzťahy, od úzkosti, ktorá nás odvádza od toho, aby sme mysleli na druhých, od nesústredenej náhlivosti, ktorá ignoruje, že aj druhí majú právo byť šťastní.

Dnes si zriedkavo nájdeme čas či zvyšok síl na to, aby sme sa zastavili a pekne sa správali k iným, aby sme povedali „s dovolením“, „prepáč“, „ďakujem“. Tu a tam sa však ako zázrak zjaví láskavý človek, ktorý odloží nabok svoje starosti i naliehavé potreby, aby venoval pozornosť, daroval úsmev, povedal slovo povzbudenia, vytvoril priestor na vypočutie uprostred toľkej ľahostajnosti. Toto každodenne prežívané úsilie dokáže vytvoriť zdravé spolunažívanie, ktoré prekoná nepochopenie a zabraňuje konfliktom.

Cvičenie sa v láskavosti nie je maličkosť alebo povrchný obmedzený postoj. Keďže predpokladá úctu a rešpekt, v spoločnosti – keď sa stáva kultúrou – do hĺbky mení štýl života, sociálne vzťahy, spôsob debaty a konfrontácie myšlienok. Láskavosť uľahčuje hľadanie konsenzov a otvára cesty tam, kde zatrpknutosť ničí všetky mosty“ (č. 224).

V spomenutej encyklike o bratstve a sociálnom priateľstve Svätý Otec ukazuje, ako evanjeliové hodnoty pokoja a nenásilia nachádzajú ozvenu aj za hranicami Katolíckej cirkvi. Medzi svedkami nenásilia menuje popri sv. Františkovi z Assisi a sv. Karolovi de Foucauld aj Martina Luthera Kinga, Desmonda Tutu a Mahátmu Gándhího.

Demilitarizovať srdce

Ako sa človek stane tvorcom pokoja? Pri modlitbe Anjel Pána 1. novembra minulého roka sa pápež František vyjadril takto: „V prvom rade je potrebné odzbrojiť srdce. Áno, pretože všetci sme vybavení agresívnymi myšlienkami a ostrými slovami jeden proti druhému a myslíme si, že sa obránime ostnatým drôtom sťažností a betónovými múrmi ľahostajnosti. A uprostred sťažovania sa a ľahostajnosti sa obraňujeme, ale toto nie je pokoj, toto je vojna.

Semienko pokoja si žiada demilitarizovať srdce. Ako je na tom tvoje srdce? Je už demilitarizované, alebo je v ňom sťažovanie sa a ľahostajnosť, je tam agresivita? A ako sa demilitarizuje srdce? Tým, že sa otvoríme Ježišovi, ktorý je „náš pokoj“ (Ef 2,14). Tým, že sa postavíme pred jeho kríž, ktorý je katedrou pokoja. Tým, že od neho v spovedi prijmeme „odpustenie a pokoj“.

Tu je potrebné začať, pretože byť tvorcami pokoja, byť svätými, to nie je naša schopnosť, je to jeho dar, je to milosť. … Nech nám Panna Mária, Kráľovná všetkých svätých, pomáha byť tvorcami pokoja v každodennom živote.”

Na začarovaný kruh ozbrojeného násilia teda reagujme vytrvalosťou v modlitbe a kultivovaním vlastného srdca, nášho bezprostredného okolia i verejného života. Modlime sa počas apríla spolu so Svätým Otcom Františkom za to, „aby prevládala kultúra pokoja a nenásilia, aby štáty a ich občania čoraz menej siahali po zbraniach“.