Kard. Czerny vystúpil na Európskych katolíckych sociálnych dňoch v Bratislave

Kardinál Czerny v dňoch 16. a 17. marca odovzdal na Východnom Slovensku a na Zakarpatskej Ukrajine povzbudenie a požehnanie Svätého Otca ľuďom utekajúcim pred vojnou a poďakoval všetkým, ktorí im obetavo pomáhajú. Vo štvrtok popoludní sa vydal na cestu do Bratislavy, so zastávkou v cirkevnom zariadení v Starom Smokovci, ktoré prichýlilo ukrajinských utečencov.

V Bratislave sa kardinál Michael Czerny v piatok 18. marca zúčastnil na 3. ročníku Európskych katolíckych sociálnych dní. Ich slávnostné otvorenie sa konalo vo štvrtok večer v Katedrále sv. Martina, kde svätej omši predsedal bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský, za koncelebrácie kardinála Jean-Claude Hollericha SJ, luxemburského arcibiskupa a predsedu Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE), a Mons. Gintarasa Grušasa, vilniuského arcibiskupa, ktorý je predsedom Konferencie európskych biskupských konferencií (CCEE).  

Kardinál Michael Czerny bol v piatok ráno hlavným celebrantom pri svätej omši o 8. hodine v Kostole sv. Jána z Mathy v centre Bratislavy. V homílii zdôraznil „perspektívu kríža“ ako „zapojenia sa do radikálneho bratstva“, vychádzajúc z príbehu Knihy Genezis o tom, ako Jozefa jeho vlastní bratia predali do otroctva (Gn 37) a z Ježišovho podobenstva o zlých vinohradníkoch z Matúšovho evanjelia (Mt 21).

Nad biblickým posolstvom sa kardinál Czerny zamyslel najprv z perspektívy patriarchu Jozefa, ktorého schopnosť snívať nachádza ozvenu aj v dnešnej dobe:

„Podobne nás pápež František vyzýva, aby sme snívali, nie preto, aby sme unikli z prítomnosti, ale aby sme sa zakorenili v biblickej nádeji: «Potrebujeme spoločenstvo, ktoré nás podporí, ktoré nám pomôže a v ktorom si navzájom pomôžeme hľadieť dopredu. Aké je dôležité spoločne snívať! [...] Osamotení riskujeme, že uvidíme fatamorgány, v ktorých sa zdajú veci, čo v skutočnosti neexistujú; sny sa budujú spoločne» (Fratelli tutti, 8).

Tým, že si osvojíme Boží sen, prijmeme perspektívu kríža, nie ako sebazničenia, ale ako zapojenia sa do radikálneho bratstva. Zlo v skutočnosti premôžeme len tak, že nezradíme svoju identitu milovaných detí. Rovnakú identitu majú tí, ktorí nás pribíjajú na kríž: v našich nepriateľoch vidíme milované deti. Vieme, že Jozefov príbeh v Egypte vrcholí prekvapivým a dojímavým prijatím bratov, ktorí plánovali jeho vraždu. Nikdy v nich neprestal vidieť deti toho istého Otca a toto vedomie vždy odblokuje dejiny a umožní v nich nepredvídateľné zmeny.

Preto pri slávení Eucharistie v rámci Katolíckych európskych sociálnych dní kladieme do centra našej práce premieňajúcu silu tejto lásky, pričom si uvedomujeme, že nejde o ideu, ani o politický postoj – ako napr. nenásilie alebo pacifizmus – ale o „silu“. Táto pôsobí, pretože skutočne existuje a možno z nej čerpať a odovzdávať ju. Môžeme ju prijať a dôverovať jej možnostiam. Božie kráľovstvo je tu!“

Ďalej kardinál Czerny vo svojej homílii prešiel k otázke prítomnosti zla:

„Druhý spôsob ako čítať dnešné texty – po tom, ako sme sa najprv zamýšľali nad láskou, ktorá všetko udržiava – je rozpoznať zlo v nás. My sme Jozefovi bratia. Sme ako tí vinári, ktorí bijú sluhov, kameňujú prorokov a zabíjajú Syna. Sme zbavení skutočnej sily, sme agresívni, posadnutí závisťou a strachom, podozrievaví voči osudu iných, neuvedomujeme si, že všetci sme chcení a milovaní, že všetci sme bratia.

V príbehu z Knihy Genezis je však ešte niečo, čo nám dáva nádej a zaväzuje nás. Nie všetko je len čierne alebo biele. 

História je vždy zložitá a rozdiely často spočívajú v odtieňoch. Za milovaného syna Jozefa sa u ne-bratov s ich vražednými úmyslami prihovorí Ruben, jeden z Jakubových synov.“

Prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj v homílii napokon poukázal na sviatostný zdroj posily a uzdravenia:  

„Eucharistia je chlebom na ceste. Aj dnes sa nám ponúka ako liek na naše protirečenia a slabosti. „Ó, Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu.“ Nie sme čierni ani bieli a sme prijatí do spoločenstva s milovaným Synom, hoci v nás stále prebýva svetlo i tiene. Uvedomujeme si teda temnotu v nás, no podobne ako Ruben a Júda potrebujeme nejaký impulz. Máme byť synmi a dcérami v Synovi. Zo sviatosti čerpáme „moc stať sa Božími deťmi“.

A na našej ceste vyznávame, že niečo je už v našej moci: pokiaľ nám ešte chýba sila mučeníctva, môžeme jachtavo vyriecť slovo sprostredkovania, zasiahnuť, aby sme obmedzili zlo, zastaviť šialené preteky, vniesť do sociálneho tela silu súcitu. Bratstvo je skutočne zapísané v nás. Niet diabla, niet zla, niet nespravodlivosti, ktorá by mohla úplne zatieniť pôvodnú lásku, ktorá žiari v očiach mojej sestry, môjho brata. Sú zrkadlom mojej dôstojnosti a včasnou pripomienkou nášho spoločného domova.“

Kardinál Michael Czerny je člen rehole jezuitov, narodil sa v roku 1946 v Brne a vyrástol v Kanade, kam jeho rodičia emigrovali v dobe nástupu komunistickej totality v Československu. Do Spoločnosti Ježišovej  vstúpil  v  roku  1964  a  za  kňaza  bol vysvätený v roku 1973. Doktorát získal na Chicagskej univerzite. Jeho pôsobenie v Kanade, Latinskej Amerike, Afrike a Ríme sa  zameralo  na  službu  viere  a  presadzovanie  sociálnej spravodlivosti. V roku 2016 ho pápež František vymenoval za podsekretára Sekcie pre migrantov a utečencov Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj a v roku 2019 ho kreoval na kardinála. V decembri 2021 ho menoval za prefekta ad interim spomenutého dikastéria.

-jb-