Hľadaj

Nový rok vo Vatikáne - betlehem so symbolikou peruánskych Ánd Nový rok vo Vatikáne - betlehem so symbolikou peruánskych Ánd  (ANSA)

Peter Dufka SJ: Pravidlá sv. Bazila ako pomôcka do nového roka

Nevieme, čo nám prinesie nový rok, do ktorého sme práve vstúpili. Nevieme, koľko neprehľadných situácií bude treba prekonať. Modlitba, duchovné priateľstvá a denný program sú pravidlá, ktoré ustrážili duchovný život zasvätených osôb a celkom isto poskytnú stabilitu i všetkým nám.
Podcast: Spiritualita súčasného človeka - január 2022

Človeka môže prekvapiť, akú autoritu mali v dejinách Cirkvi pravidlá zasväteného života. Ich tvorcovia boli považovaní nielen za ľudí, ktorí mali schopnosť rozumieť duši človeka a dobre chápali dynamiku spoločenstva, ale predovšetkým boli inšpirovaní Duchom Svätým.

O sv. Pachomiovi, jednom z tvorcov prvých pravidiel, sa hovorí, že mu pri ich písaní asistoval anjel, aby pravidlá viedli po Božích cestách a pomáhali obchádzať duchovné nebezpečenstvá. Takto napísané pravidlá požívali veľkú autoritu, pretože bolo jasné, že obsahujú nielen ľudskú múdrosť charizmatického človeka, ale predovšetkým Božiu múdrosť, ktorá poskytovala orientáciu v neprehľadných situáciách rehoľného života. Pravidla boli isté mantinely, ktoré mali zabezpečiť bezpečnú cestu i napriek tomu, že miesto aj spolubratia boli neraz neistí a nestabilní. Pravidlá boli teda istotou v neistotách.

A to je presne to, čo dnes potrebujeme. Potrebujeme istoty v neistotách, do ktorých vstupujeme. Zasvätený život bol vždy považovaný za vzor kresťanského života, avšak potreboval byť usmerňovaný pravidlami, aby sa jednotlivci i celé spoločenstvo vyhlo nebezpečenstvám. Ale podobné pravidlá potrebuje i každý kresťan, aby dobre obstál v obdobiach skúšok.

Vstúpili sme do nového roku 2022, o ktorom nevieme, čo nám prinesie a koľko neprehľadných situácií bude treba prekonať. Nevieme, ako sa môže zmeniť miesto, kde žijeme, ľudia, s ktorými sa stretávame, ba dokonca nevieme s istotou povedať, či my sami v niektorých oblastiach nezlyháme. A práve  tu nám môžu poslúžiť pravidlá,   ktoré majú niečo spoločné s rehoľnými pravidlami, ktorých tvorcovia rozumeli duši človeka, dobre chápali dynamiku spoločenstva, ale predovšetkým im nechýbal duchovno-prozreteľný pohľad do budúcnosti.

Tieto pravidlá možno vnímať ako stabilné usmernenia v nestabilných časoch. Skúsme si preto všimnúť tri zásady rehoľného života sv. Bazila, ktoré pochádzajú zo 4. storočia, a ktoré sú dodnes aktuálne nielen pre rehoľníkov, ale i pre každého kresťana.

Modlitba je jedno z prvých pravidiel. 

Okrem spoločných modlitieb sv. Bazil zdôrazňuje ducha modlitby, ktorý by sa zo života zasvätenej osoby nemal vytratiť. Vychádza  z listu sv. Pavla Korinťanom:  „Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu“ (1 Kor 10, 31). Sv. Bazil píše: „Keď si sadneš za stôl a berieš do rúk chlieb, ďakuj tomu, ktorý ti ho dal. Keď ti mysľou prebehla myšlienka na jedlo, pripoj k nej myšlienku i na tvorcu všetkých dobier. Na konci dňa ďakuj tomu, ktorý stvoril nebo i zem a ktorý ti dal prežiť tento deň.“

Ducha modlitby by si mal ustrážiť každý kresťan, ak nechce stratiť základnú životnú orientáciu. Je nemálo autorov, ktorí poskytujú niekoľko praktických rád. Jeden z nich okrem bežných modlitieb odporúča: Pokús sa citlivo vnímať, čo ti počas dňa našepkáva tvoj rozum i srdce. Cvič sa v rozhovore s Bohom i pri tvojej dennej práci. Môžeš ju na niekoľko sekúnd prerušiť  a uvedomiť si Božiu prítomnosť. Ducha modlitby sa podarí uchovať, ak budeš komunikovať s Bohom tak, akoby práve vstúpil do miestnosti, v ktorej sa nachádzame, a začal sa s tebou rozprávať.

Ďalšie pravidlo sa týka komunity. Komunita tvorí duchovnú rodinu. Rehoľníci nepripisujú poriadok ich spoločenstva len prirodzeným vzťahom, ale nechajú sa viesť silou, ktorá je istejšia, ako len ľudské vzťahy. Samotný Duch Svätý je ten, ktorý tvorí jednotu medzi spolubratmi. Spoločný život by mal byť moderovaný prvými dvoma prikázaniami: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom... a blížneho ako seba samého“ (Mt 22, 37 – 40). Komunita je dobrým miestom na zachovávanie týchto dvoch prikázaní, ale nie len to. Pre toho, kto žije sám, nie je ľahké spoznať svoje priestupky a nedostatky, pretože nemá nikoho, kto by ho na ne  upozornil. Takto sa potvrdzujú slová Sv. Písma: „A keď padnú, jeden zdvihne druhého. Beda však samému, keď padne! Nemá pri sebe nikoho, čo by ho zodvihol“ (Kaz 4, 10).

I toto pravidlo sv. Bazila možno preklopiť do našich rodinných i pracovných pomerov, a takto sa vyvarovať škrípajúcim medziľudským vzťahom. Naše vzťahy by nemali byť inštrumentálne a utilitaristické. Nesmieme používať ľudí ako inštrumenty, ako nástroje na dosiahnutie svojich  cieľov, nesmú byť používaní ako užitočné prostriedky. Takéto používanie ľudí takmer automaticky vytláča prítomnosť Ducha Svätého. Práve naopak. Nie používať a využívať ľudí, ale otvárať sa a zdieľať sa s nimi.

Je prekvapujúce, ako človek k duchovnému rastu potrebuje optiku druhých ľudí. Preto viacerí autori poukazujú na užitočnosť duchovných priateľstiev. Pre pravdivosť duchovného rastu ako i pre potrebu vyhnúť sa omylom, potrebuje každý z nás občas prekonzultovať v dôvernej a priateľskej atmosfére svoje duševné i duchovné zážitky a vnemy. Potrebujeme sa niekomu otvoriť a takto predísť omylu subjektivizmu  uzavretosti a egoizmu. 

 Ďalším pravidlom je denný program, ktorý podľa sv. Bazila má byť stabilný a upravený takým spôsobom, aby mohli rehoľníci splniť všetky svoje záväzky. V pravidlách rehoľného života mal svoje miesto i odpočinok. Bol jedným z potrebných prostriedkov na prekonanie ťažkostí a na dosahovanie cieľa zasväteného života. I keď sv. Bazil vedel o význame askézy a nočných bdení, zdôrazňoval dostatok odpočinku, ktorý so sebou prináša silu odolávať telesným, ale i duchovným pokušeniam. Vedel dobre, ako ľahko nadmerná únava a nepravidelnosť otvára dvere vonkajším i vnútorným pokušeniam. S nemalým akcentom upozorňoval na posledné myšlienky dňa, ktorými bola modlitba. Tá by mala doznievať i v spánku.   

I naše ľudové porekadlo hovorí: Človeče, zachovaj poriadok, a poriadok zachová teba. Denný program je  v našom živote obyčajne diktovaný množstvom povinností, ktoré musíme vykonať, ale odpočinok v zmysle psychohygieny či duchovnej stability si máme ustrážiť my sami. Pracovný poriadok a poriadok odpočinku je obranným štítom proti vonkajším i vnútorným pokušeniam. I posledné myšlienky dňa, ktoré Bazil venuje modlitbe, by sme si mali strážiť a nedovoliť, aby prekročili rámec pokoja a tichej radosti. Sv. Ignác bol presvedčený o tom, že deň začína predchádzajúcou nocou.

Milí priatelia, nevieme, čo nám prinesie nový rok, do ktorého sme práve vstúpili. Nevieme, koľko neprehľadných situácií bude treba prekonať. Modlitba, duchovné priateľstvá a denný program sú pravidlá, ktoré ustrážili duchovný život zasvätených osôb a celkom isto poskytnú stabilitu i všetkým nám.

02 januára 2022, 18:17