V ústrety sviatku Zosnutia Bohorodičky

Blížime sa k sviatku Zosnutia, starosloviensky Uspénija Presvätej Bohorodičky. Je to najväčší mariánsky sviatok. Jeho obsahom nie je nijaká udalosť zachytená vo Svätom Písme, ale opiera sa o cirkevnú tradíciu, konkrétne o starobylé grécke a sýrske apokryfy, ktoré opisujú odchod Božej Matky z tohto pozemského života. Samotný sviatok bol rozšírený v byzantskej ríši už v r. 600 a k jeho rozšíreniu na západe prispel pápež Teodósius I., ktorý pochádzal z jeruzalemského duchovenstva. Následne v 8. stor. pápež Sergej I. dal tomuto sviatku názov Nanebovzatie Panny Márie, kým na východe sa sviatok aj naďalej označoval svojím pôvodným menom – Zosnutie Presvätej Bohorodičky.

Na tento sviatok sa veriaci byzantskej tradície pripravujú štrnásťdenným pôstom, kedy sú pozvaní k intenzívnejšiemu životu modlitby a väčšej zdržanlivosti v jedle, a to najmä od mäsitých pokrmov. Okrem duchovného významu je tento pôst veľmi užitočný aj telesné zdravie, nakoľko pre toto obdobie sú príznačné veľké horúčavy, kedy je pre organizmus oveľa lepšie prijímať ľahkú zeleninovú stravu.

Pokiaľ ide o nejaké osobitné modlitby, charakteristické pre čas uspenského pôstu, typickou modlitbou pre toto obdobie je tzv. Paraklis. Je to grécke slovo a v preklade znamená vrúcna, nepretržitá prosba. Je to liturgická pobožnosť k Bohorodičke, ktorou sa ako jedna súvislá niť tiahne vrúcne volanie k Bohorodičke o pomoc a blízkosť v pokušeniach, ťažkostiach, rozličných námahách a chorobách ako aj v hodine smrti. Žiaľ, u nás na Slovensku je táto pobožnosť takmer celkom zabudnutá.

Aj keď odchod Bohorodičky z tohto sveta nie je opísaný vo Svätom Písme, Cirkevní otcovia v Božom slove radi nachádzali prorocké predobrazy o Panne Márii. Ako biblický predobraz jej prechodu z tohto pozemského života do večnosti videli slávnostné prenášanie archy zmluvy, ako ho opisuje Druhá Samuelova kniha v šiestej kapitole nasledovne:

„Dávid zhromaždil všetkých vyberaných Izraelitov, tridsaťtisíc. Potom sa Dávid vybral a šiel, aj všetok ľud, ktorý bol s ním, do júdskej Bály, aby odtiaľ doniesli Božiu archu, ktorá sa volá menom Pána zástupov, tróniaceho nad ňou na cherubínoch. Božiu archu naložili na nový voz a odviezli ju z Abinadabovho domu, ktorý bol na kopci. Dávid a celý Izrael tancovali z celej sily pred Pánom pri piesňach (za sprievodu) citár, hárf, bubienkov, zvončekov a cimbalov. 

Takto niesli Dávid a celý Izraelov dom Pánovu archu s jasotom za zvuku trúby.“

Na túto biblickú udalosť nadväzuje sv. Ján Damascénsky, keď vo svojej homílii na sviatok Zosnutia hovorí toto: „Od strachu sa mi zatočila hlava, lebo mám bázeň pred tým, čo chcem povedať. Spoločne s Miriam tancujme aj my, mladé duše, za zvuku tamburín, umŕtvujúc údy, ktoré patria zemi, lebo práve toto je mystický význam tamburíny. Nech naše duše zdvihnú bojový pokrik pred archou Pána, nášho Boha a nech padnú múry Jericha, totiž nepriateľské pevnosti našich protivníkov. Spolu s Dávidom skáčme v Duchu od radosti, lebo Pánova archa sa dnes prenáša. A spoločne s Gabrielom, prvým medzi anjelmi volajme: Raduj sa, plná milosti, lebo Pán je s tebou. Raduj sa, nevyčerpateľné more radosti! Raduj sa, jediný účinný liek na utrpenie! Raduj sa ustavične; ty si medicína, ktorá zmierňuje bolesť každého srdca. Stále sa raduj, lebo ty zaháňaš smrť a priniesla si život!

Gréckokatolíci na Slovensku radi putujú na odpustové miesta spojené s týmto sviatkom, predovšetkým do Klokočova, Ľutiny, Šášovej i Čirča, nehovoriac už o mnohých farských a filiálnych chrámoch i kaplnkách, ktoré nesú toto patrocínium. Ako by aj nešli, keď práve v tento deň počujú a spievajú tieto slová: „Ani hrob, ani smrť nezabránili Bohorodičke, aby sa za nás ustavične modlila. Stala sa našou pevnou nádejou. Darca života ju uviedol do večnej blaženosti, lebo v jej panenskom lone prijal telo.“

Pripravil o. Marko Durlák