Hľadaj

Vatican News

Cirkev bude blahorečiť 11 osobností, uznala aj cnosti Roberta Schumana

Pri audiencii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kard. Marcella Semerara v sobotu 19. júna schválil pápež František dekréty umožňujúce blahorečenie skupiny desiatich rehoľných sestier alžbetínok, umučených v roku 1945 v Poľsku, ako aj jezuitského kňaza nemeckého pôvodu zo 17. storočia.

Medzi ďalšími piatimi osobnosťami, ktorým Cirkev úradne priznala hrdinský stupeň cností, je aj francúzsky politik Robert Schuman (1886-1963), jeden z pôvodcov myšlienky zjednotenia Európy. Podmienkou k blahorečeniu v jeho prípade ešte zostáva Cirkvou potvrdený zázrak.

Rehoľníčky umučené v r. 1945 v Poľsku sovietskymi vojakmi

Na základe Cirkvou uznaného mučeníctva bude blahorečených 10 rehoľníčok z Kongregácie sestier sv. Alžbety, ktoré boli zavraždené v Poľsku počas sovietskej okupácie na konci druhej svetovej vojny. Boli brutálne zabité vojakmi Červenej armády na rôznych miestach, v čase medzi februárom a májom roku 1945, kým vykonávali službu pomoci chorým a starým ľuďom. Rehoľníčky sa stali terčom násilia vedeného nenávisťou k viere.

Jednu z nich, sestru Mariu Rosariu Schillingovú, asi 30 vojakov prepadlo a na druhý deň ju zabili. Zúrivosť sovietskych vojakov voči rehoľným sestrám ukazovala ich nenávisť voči viere, najmä voči katolíkom. Naočkovaní ateistickou a marxistickou kultúrou používali znásilnenie ako zbraň poníženia voči osobám v rehoľnom rúchu. Žiadna zo sestier nechcela opustiť svoje poslanie stáť nablízku pri ľuďoch, s vedomím rizík, ktoré podstupujú. Veriaci ich okamžite považovali za mučeníčky. Ich hroby sú stále cieľom mnohých pútí.

V skupine rehoľných sestier alžbetínok, ktorým spomenutý dekrét o mučeníctve naplno otvoril cestu k blahorečeniu, je deväť poľskej národnosti a jedna nemeckého pôvodu. Sú to sestry Paschalina Jahnová, Maria Edelburgis Kubitzkiová, Maria Rosaria Schillingová, Maria Adela Schrammová, Maria Sabina Thienelová, Maria Sapientia Heymannová, Maria Adelheidis Töpferová, Maria Melusja Rybková, Maria Acutina Goldbergová. Nemeckej národnosti je sestra Maria Felicitas Ellmererová.

Horlivý ľudový misionár z nemeckého Ellwangenu

Medzi budúcimi blahoslavenými je aj nemecký jezuitský kňaz Johann Philipp Jeiningen. Narodil sa v roku 1642 v bavorskom Eichstätte a zomrel ako 62-ročný v roku 1704 v Ellwangene. Malá kaplnka zasvätená Matke Božej na vrchu Schönenberg vo Württembersku sa vďaka nemu stala mariánskou svätyňou obľúbenou mnohými pútnikmi.
Ctihodný Boží služobník páter Johann Jeiningen horlivo vykonával ľudové misie po celom okolí Ellwangenu a svojím osobným príkladom svätého života pritiahol mnohých ľudí ku Kristovi. Jeho skoré blahorečenie umožňuje spomenutý dekrét potvrdzujúci zázrak na jeho príhovor.

Hrdinské cnosti piatich ctihodných

Okrem dekrétov o mučeníctve resp. o zázraku vydala Kongregácia pre kauzy svätých aj päť dekrétov potvrdzujúcich hrdinský stupeň cností. Titul ctihodnosti bol na základe týchto dekrétov priznaný svedkom viery, medzi ktorými sú: zakladateľ Kongregácie dcér prozreteľnosti pre nepočujúcich, taliansky kňaz Severino Fabriani (1792-1857); zakladateľka Kongregácie malých sestier Nepoškvrneného srdca Panny Márie, rehoľná sestra Aniela Róža Godecka (1861-1937), narodená v poľskej rodine v Rusku a vyznačujúca sa charizmou služby zameranej osobitne na robotníkov a ich rodiny; ďalej talianska rehoľníčka z Kongregácie malých sestier Bolestnej Panny Márie známych ako sestry „minime“, Orsola Donatiová (1849-1935); španielska rehoľníčka z Kongregácie sestier Nepoškvrnenej Panny Márie, sestra Maria Stella od Ježiša (1899-1982).

Otec zjednotenej Európy ako príklad pre dnešných politikov

Posledným v poradí ctihodných Božích služobníkov je Robert Schuman, francúzsky kresťanský laik, angažovaný v politike. Narodil sa v r. 1886 v Luxemburgu a so svojím advokátskym vzdelaním sa stal významným štátnikom, okrem iného dvojnásobným predsedom vlády Francúzska, a najmä zakladateľom európskeho zjednotenia.

Robert Schuman sa ako 25-ročný angažuje pre najbiednejšie deti a mládež, ktorá nemá nikoho. Willibrod Benzler, ktorý sa neskôr stane biskupom diecézy Metz, ho urobil predsedom diecéznej Federácie katolíckych mládežníckych združení. Potom prišiel rok 1913, rok 60. ročníka tzv. Katholikentagu, Kongresu nemeckých katolíkov, ktorý sa v tom roku slávil v Metzi. V Schumanovi, zapojenom do jeho organizácie, sa rodí sen o zjednotenej Európe, založenej na solidarite a ochrane svetového pokoja. Tento sen sa stane aj cieľom jeho politickej kariéry, ktorá sa začala v roku 1919.

Medzi dvomi svetovými vojnami sa Robert Schuman zaoberá legislatívnou integráciou Alsaska a Lotrinska po pripojení k Francúzsku. Vynakladá energiu na obhájenie konkordátu so Svätou stolicou i na presadzovanie sociálnej spravodlivosti. Roky Druhej svetovej vojny sú veľmi ťažké – najskôr je väznený gestapom, unikne však pred deportáciou do Dachau a roky žije v úkryte. Po vojne zažíva politický návrat, stáva sa členom francúzskeho parlamentu. Zastáva významné posty vo vláde ako minister financií, predseda vlády, minister zahraničných vecí – vždy so štýlom služobníka vecí verejných.

Dokument z 9. mája 1950 vchádza do dejín ako Schumanova deklarácia a vedie k vytváraniu medzinárodných hospodárskych dohôd a štruktúr, ktoré sa stávajú základom Európskeho spoločenstva, spečateného podpisom tzv. Rímskych zmlúv 25. marca 1957. Schuman rozvíja politické vzťahy s partnerskými krajinami, v Nemecku s Konradom Adenauerom a v Taliansku s Alcidem De Gasperim. V období 1958 – 1960 je Robert Schuman prvým predsedom novovytvoreného Európskeho parlamentu.

Za pôsobením verejného činiteľa stojí u Schumana vnútorná hĺbka kresťana, ktorý žije sviatostne, ktorý vždy, keď je to možné, vyhľadáva ticho kláštora na vnútorné zahĺbenie, a ktorý vždy v príprave na svoje politické prejavy uvažuje nad Svätým písmom. Dňa 4. septembra 1963 sa životný príbeh Roberta Schumana uzatvára vo veku 77 rokov vo francúzskom Scy-Chazelles.

Schumanov duchovný odkaz zosumarizoval pápež František 10. mája 2020, deň po 70. výročí Schumanovej deklarácie. V príhovore pri Regina caeli Svätý Otec pripomenul, že odtiaľ pochádza „dlhé obdobie stability a mieru, z ktorého dnes profitujeme“. Odtiaľ prichádza príklad, ktorý by mohol inšpirovať „tých, ktorí majú zodpovednosť v Európskej únii, a sú povolaní čeliť v duchu harmónie a spolupráce sociálnym a ekonomickým dôsledkom pandémie.“

-jb, mh-

Doplnené: 21.6.2021, 21:20
 

19 júna 2021, 12:51