Hľadaj

Vatican News
20171204_BAV_Vat.lat.39_0090_fa_0085v-86r_VIENI SANTO SPIRITO.jpg

Podnety o. Marka Durláka pre duchovný život: Zostúpenie Svätého Ducha

„Je na nás, či chceme byť dobrými priateľmi a spoločníkmi Svätého Ducha, lebo on sám to určite chce.“ V rámci rubriky o živote gréckokatolíkov prinášame duchovné podnety otca Marka Durláka, kňaza Prešovskej archieparchie, ktorý pracuje v Ríme na Kongregácii pre východné cirkvi.
Marko Durlák: Zostúpenie Svätého Ducha

Svätodušné sviatky sú pre nás príležitosťou venovať väčšiu pozornosť tretej božskej osobe, Svätému Duchu, ktorý sa po tom, ako sme boli pokrstení, stal naším trvalým spoločníkom, súčasťou nášho ja. Z tohto dôvodu grécki cirkevní otcovia často hovoria o tzv. trichotomii, to jest o troch zložkách človeka. Jedným z prvých je sv. Irenej, ktorý hovorí:

„Z troch vecí pozostáva dokonalý človek: z tela, duše a ducha. Jedna z nich dáva spásu a formu, a tou je duch. Druhá je spasená a formovaná - to je telo. Nakoniec je medzi nimi dvoma ďalšia zložka, a to je duša. Tá sa niekedy riadi Duchom a vďaka nemu lieta ako on. Inokedy sa nechá prehovoriť telom a upadá do pozemských žiadostí.  Telo ovládané Duchom zabúda na seba, dostáva vlastnosti Ducha a stáva sa podobným Božiemu Slovu“ (Adversus haereses).

Pretože Svätý Duch nás pretvára a privádza k dokonalosti, v Cirkvi sa vždycky prikladala veľká vážnosť aj viditeľnému znaku, ktorý ho sprítomňuje, a tým je výrazne voňavý olej, nazývaný na východe sväté myro, na západe známy pod menom krizma. Svätí ho biskup iba raz ročne, na Veľký štvrtok, a používa sa len na udelenie sviatosti myropomazania (birmovania) a pri posviacke nového oltára či nového chrámu. V rímskom obrade sa používa ešte aj pri kňazskej a biskupskej vysviacke. O jeho výnimočnosti hovorí ďalší z cirkevných otcov, Cyril Jeruzalemský, v katechézach určených per novopokrstených toto:

„Nemysli si, že toto myro je len obyčajný olej. 

Lebo tak ako eucharistický chlieb po vzývaní Svätého Ducha prestáva byť prostým chlebom a stáva sa Kristovým telom, tak aj toto sväté myro po vzývaní už nie je prostý, alebo – ako by niekto povedal – obyčajný olej, je to darovanie Krista a Svätého Ducha, ktoré sa prítomnosťou jeho Božstva stáva reálnym.

Telo je pomazané viditeľným myrom, a duša sa posväcuje Svätým a Životodarným Duchom. Po prijatí svätého myropomazania sa už plne nazývate kresťanmi, lebo vás k tomu oprávňuje toto znovuzrodenie. Pred prijatím tejto milosti ste totiž ešte nemali plný nárok na toto meno, iba ste sa približovali k tomu, že sa stanete kresťanmi.“

Ak chceme poznať aj to, ako v nás Svätý Duch účinkuje a ako sa prejavuje, vypočujme si fragment z diela významného byzantského teológa 14. storočia, Mikuláša Kabasilu, ktorý píše:

„V prvých storočiach tajomstvo svätého myropomazania udeľovalo pokrsteným charizmy uzdravovať, prorokovať, hovoriť jazykmi a pod. Tieto charizmy boli pre všetkých jasným znakom Kristovej nadvlády. Boli to potrebné charizmy, lebo kresťanstvo sa ešte len upevňovalo a viera bola zatiaľ v počiatkoch.

Isteže i dnes, v našich dňoch a v nedávnej minulosti niektorí mali tieto dary a vďaka účinkom oleja svätého myra-krizmy predpovedali budúcnosť, vyháňali démonov a modlitbou uzdravovali z chorôb. Ba nielen počas života; dokonca aj ich hroby mali rovnakú moc, lebo energia Sv. Ducha neopúšťa blažených ani po ich smrti.

No jednak charizmy, ktoré sväté myro vzbudzuje u kresťanov a pre ktoré je vhodný každý čas sú: nábožnosť, modlitba, láska, striedmosť a ďalšie dary užitočné tým, ktorí ich prijímajú.

Deje sa tak aj vtedy, ak mnohým kresťanom uniká a ostáva skrytou sila tejto sviatosti. Je to tak aj vtedy, ak dokonca ani nevedia, že je Duch Svätý, ako to spomínajú Skutky Apoštolov, lebo v čase, keď im bola táto sviatosť udelená, neužívali ešte rozum, alebo v dospelom veku, ak zišli z priamej cesty, oči ich duše oslepli.“

Vo sviatosti myropomazania či birmovania, prijímame Svätého Ducha – darcu všetkých darov i všetky dary s ním. Tie sa však prejavia v rôznom čase, podľa miery našej spolupráce s ním.

Je preto na nás, či chceme byť dobrými priateľmi a spoločníkmi Svätého Ducha, lebo on sám to určite chce. Jeden z najväčších byzantských mystikov, sv. Simeon Nový Teológ vyjadril svoju veľkú túžbu po spoločenstve so Sv. Duchom nasledovne:

„Príď, pravé svetlo. Príď, skryté tajomstvo. Príď, poklad bez mena. Príď, šťastie bez konca. Príď, svetlo, ktoré nepozná západ. Príď, večná radosť. Príď, purpurový odev veľkého Kráľa, nášho Boha. Príď, Slnko, veď vidíš, že som sám. Príď, útecha mojej biednej duše. Príď, moja radosť, moja sláva bez konca.“

Nech sa tieto Simeonove povzdychy stanú tiež našimi. 

24 mája 2021, 17:33