Hľadaj

Vatican News

Poľský jezuita Andrzej Koprowski (1940-2021) bol osobnosťou žurnalistiky a médií

V piatok 29. januára zomrel vo Varšave páter Andrzej Koprowski SJ, niekdajší dlhoročný programový riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu. Vo veku 80 rokov podľahol onkologickému ochoreniu a infekcii Covid-19. Bol významnou osobnosťou rehole jezuitov, v ktorej plnil úlohy asistenta generálneho predstaveného pre východnú Európu a provinciála severnej poľskej provincie. Bol blízkym priateľom sv. Jána Pavla II. Po páde komunizmu prispel k zakladaniu poľských katolíckych médií.

P. Andrzej Koprowski SJ sa narodil 11. marca 1940,  za kňaza bol  vysvätený 24. júna 1969. Svoje kňazské pôsobenie začal ako univerzitný kaplán vo Varšave a neskôr v Lubline, kde zároveň prednášal sociológiu kultúry na tamojšej katolíckej univerzite. V roku 1977 získal doktorát na Filozofickom a sociologickom inštitúte Národnej akadémie vied.

V nasledujúcom roku absolvoval v Belgicku záverečnú fázu rehoľnej formácie a slávnostné sľuby zložil 2. februára 1979. Krátko nato bol vymenovaný za rektora Kolégia Bobolanum vo Varšave, kde sa za jeho pôsobenia začalo s výstavbou nového Sanktuária svätého Andrzeja Bobolu v areáli kolégia.

V rokoch 1984 až 1989 pôsobil páter Andrzej Koprowski na Generálnej kúrii Spoločnosti Ježišovej v Ríme ako regionálny asistent pre východnú Európu. Paralelne prednášal na Inštitúte sociálnych vied Pápežskej Gregorovej univerzity. Ako blízky priateľ pápeža sv. Jána Pavla II. býval u neho častým hosťom pri spoločnom stole a delil sa so svojím komentovaním aktuálneho diania v Cirkvi a vo svete.

Ako regionálny predstavený jezuitov si páter Koprowski dokázal nájsť cesty na udržiavanie kontaktu aj so slovenskými jezuitmi, a to napriek prísnemu dozoru zo strany vtedajšieho režimu. V druhej polovici 80-tych rokov využíval na styk so slovenským provinciálom P. Andrejom Osvaldom skoordinované stretnutie v medzinárodnom vlaku počas tranzitu cez československé územie.

Ako P. Koprowski neskôr osobne dosvedčil, informácie získané od vtedajšieho tajného biskupa Jána Chryzostoma Korca boli mimoriadne cenné pre Svätú stolicu pre správne posúdenie situácie Cirkvi v ČSSR pri robení dôležitých rozhodnutí.

Po páde komunistického režimu pôsobil páter Andrzej Koprowski v poľskej štátnej televízii vo Varšave. Zaslúžil sa o vytvorenie redakcie katolíckych programov, ktorej redakčnú radu viedol v rokoch 1989 až 1997. Podieľal sa aj na vybudovaní poľskej katolíckej informačnej agentúry. Od roku 1992 bol zároveň aj vedúcim Katolíckej kancelárie pre európske informácie a iniciatívy OCIPE vo Varšave, a to až do roku 1997, keď bol menovaný za provinciála severopoľskej provincie jezuitov (Prowincja Wielkopolsko-Mazowiecka Towarzystwa Jezusowego).

Po ukončení šesťročnej služby provinciála v roku 2003 sa páter Koprowski vrátil do Ríma, kde pracoval ako programový riaditeľ vo Vatikánskom rozhlase. Počas dvanástich rokov koordinoval prácu štyroch desiatok jazykových oddelení vrátane slovenskej redakcie. Podieľal sa aj na organizovaní a mediálnom zabezpečení apoštolských ciest pápeža. V roku 2015 sa vrátil do Varšavy, kde sa venoval duchovnej službe a prekladaniu kníh či katechetických materiálov pre apoštolát laikov.

P. Andrzej Koprowski zomrel vo varšavskej nemocnici Praga 29. januára 2021. Pán si ho povolal v 81. roku života, 60. roku rehoľného povolania a 52. roku kňazstva. V ozname o úmrtí P. Andrzeja Koprowského sa predstavení Spoločnosti Ježišovej v Ríme o ňom vyjadrili ako o „veľkom služobníkovi Cirkvi, ktorý sa významne podieľal na riadení Spoločnosti“.

So spomienkou na svojho rehoľného spolubrata a najužšieho spolupracovníka počas jeho dvanásťročného pôsobenia vo Vatikánskom rozhlase v rokoch 2003-2015 vo funkcii programového riaditeľa sa podelil páter Federico Lombardi SJ, niekdajší generálny riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu. Prinášame jeho svedectvo:

„Páter Koprowski bol obrovskou osobnosťou rehoľného života aj v jezuitskej reholi. Okrem jeho práce ako komunikátora v poľskej štátnej televízii, bol najprv študentským univerzitným kaplánom, rektorom komunity jezuitských študentov vo Varšave, asistentom pátra generála pre celú Východnú Európu, provinciálom jezuitov Varšavskej provincie.

Bol teda osobou s funkciami veľkej zodpovednosti. Dobre sa osobne poznal aj s pápežom Jánom Pavlom II., už od čias svojej apoštolskej práce v Poľsku, a Ján Pavol II. ho neraz pozýval aj k sebe na obed, aby debatovali o témach, ku ktorým chcel počuť jeho mienku. Takže bol človekom s veľkými skúsenosťami a schopnosťou poradiť v rovine rehoľného života v Spoločnosti Ježišovej, ale aj Cirkvi v Poľsku.    

Jeho príchod do Vatikánskeho rozhlasu preto predstavoval veľký dar. V skutočnosti mohol prísť vďaka tomu, že keď po skončení úlohy provinciála jezuitov vo Varšave mal ťažký nádor na prostate, operáciou sa ho podarilo zastaviť. On to uzdravenie bral ako naozaj neočakávané, keďže v tých chvíľach myslel, že príde o život.

A tak všetky tie roky, ktoré prežíval po svojej 65-ke, čiže ten čas, keď bol v Rádiu, považoval skutočne ako nezaslúžený a neočakávaný dar, ako čas pridaný navyše k jeho životu, ak sa to tak dá povedať. Pre nás, ktorí sme ho poznali aj z pohľadu ľudského a duchovného, bol to človek veľkej duchovnosti a viery.

Ja som si ho veľmi cenil pre jeho klutúrnu a náboženskú hĺbku, mal široký kultúrny rozhľad, veľa sa zaoberal aj problémami Európy a Poľska v rámci Európy, podporoval tiež školy pre žurnalistov. A bolo to vždy s veľkou hĺbkou perspektívy v pohľade kresťanskej viery, a v tomto napokon pokračoval aj po skončení svojej služby v Rozhlase.“

-jb-

31 januára 2021, 12:27