Hľadaj

Vatican News
Mozaika Marka Rupnika SJ s témou tajomstva Vtelenia Mozaika Marka Rupnika SJ s témou tajomstva Vtelenia 

Kresťanský východ slávi „Nedeľu svätých Bohootcov“

V rubrike zo života gréckokatolíkov duchovný otec Marko Durlák približuje pozadie liturgického sviatku pamiatky sv. Jozefa, kráľa Dávida a Jakuba, Pánovho brata. Tento sviatok sa v Gréckokatolíckej cirkvi slávi v nedeľu po Kristovom narodení, keď Cirkev latinského obradu slávi sviatok Svätej rodiny.
O. Marko Durlák, rubrika zo života gréckokatolíkov

Milí poslucháči, byzantský kalendár, ktorí zachovávajú gréckokatolíci, slávi dnešnú nedeľu pod menom „Nedeľa svätých Bohootcov: Jozefa Snúbenca, kráľa Dávida a Jakuba, Pánovho brata“. Treba povedať, že pre gréckokatolíkov je dnešná nedeľa jediným sviatkom sv. Jozefa v ich liturgickom roku. Aké je však prepojenie sv. Jozefa s ďalšími dvoma postavami, kráľom Dávidom a Jakubom, ktorý má prívlastok Pánov brat?

Lukášovo evanjelium hovorí, že Jozef pochádzal z domu a rodu Dávidovho, a práve z toho dôvodu sa pri prvom sčítaní ľudu išiel dať zapísať s Máriou, svojou manželkou, do Betlehema, lebo to bolo Dávidovo mesto. Ježiš bol v židovskej spoločnosti považovaný za Jozefovho syna, a teda za Dávidovho potomka, o čom svedčí napríklad aj udalosť z evanjelia, kedy dvaja slepci kričia za Ježišom: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ Rovnako ho vítajú aj pri slávnostnom vstupe do Jeruzalema: „Hosana Synovi Dávidovmu!“.

A akú úlohu tu zohráva Jakub, s prívlastkom Pánov brat? Stretávame sa tu s dvoma odlišnými tradíciami, ktoré by sme zjednodušene mohli nazvať tradícia západná a východná. Západná tradícia stotožňuje Jakuba, Pánovho brata, s apoštolom Jakubom Alfejovým, ktorý sa tiež zvykne označovať prívlastkom Menší, na odlíšenie od Jakuba Väčšieho – Zebedeja. Na východe prevláda iná tradícia, ktorá popri dvoch apoštoloch s rovnakým menom vidí ešte tretieho Jakuba, Pánovho brata, ktorý mal byť synom sv. Jozefa z prvého manželstva a neskôr sa stal prvým biskupom jeruzalemskej kresťanskej komunity.

Kde má táto tradícia svoj základ? V starokresťanskom spise označovanom ako Protoevanjelium sv. Jakuba. Ide o spis, ktorý bol napísaný niekedy medzi rokmi 140 -170 po Kristovi. Hoci tento starokresťanský spis nebol zaradený medzi kánonické – inšpirované knihy Svätého písma, jednako sa v kresťanských komunitách tešil veľkej úcte, o čom svedčí aj zavedenie niektorých liturgických sviatkov, ktoré sa oň opierajú. Ide o také sviatky ako Narodenie Bohorodičky (8. septembra) alebo Uvedenie Bohorodičky do chrámu, v latinskej tradícii známe ako Obetovanie Panny Márie (21. novembra); z tohto spisu poznáme aj mená rodičov Panny Márie, Joachima a Anny.

A čo hovorí tento spis o sv. Jozefovi? Vypočujme si malú ukážku:

„Keď malo dievča dvanásť rokov, kňazi sa začali radiť a vraveli: 

„Mária má už dvanásť rokov a prebýva v Božom chráme. Čo s ňou máme urobiť, aby nepoškvrnila svätyňu?“ Povedali teda veľkňazovi: „Ty stojíš pred Pánovým oltárom, vojdi tam a modli sa za ňu, a čo ti Pán zjaví, to urobíme.“ Veľkňaz si obliekol liturgické rúcho, vstúpil do svätyne svätých a modlil sa. Tu sa mu zjavil Pánov anjel a povedal: „Zachariáš, choď rýchlo a zhromaždi vdovcov spomedzi ľudu. Tí nech si prinesú svoje palice a koho Pán označí, tomu bude Mária daná za manželku pri zachovaní panenstva. Rozposlali teda poslov po celej Judei, Pánova poľnica zaznela a všetci sa začali schádzať. Aj Jozef odložil sekeru a prišiel na miesto, kde sa zhromaždili. Keď sa všetci zišli, odobrali sa k veľkňazovi a odovzdali mu svoje palice. On palicu vzal, vošiel do svätyne a tam sa modlil. Keď sa pomodlil, vyšiel von a každému vrátil jeho palicu podľa označenia, ktoré na nej bolo. Poslednú palicu si vzal Jozef, keď tu zrazu z nej vyletela holubica a slávne letela k Jozefovi. Vtedy mu kňaz povedal: „Ty si bol vybratý, aby si vzal k sebe túto Pánovu devu a opatroval ju. Ale Jozef sa bránil: „Mám synov, som starý a ona je mladá. Nechcem byť na posmech synom Izraela.“ Kňaz mu na to vravel: „ Boj sa Boha. Spomeň si, ako Pán potrestal Datána, Abirama a Koracha, keď sa zem otvorila a pohltila ich pre neposlušnosť.“ Pri týchto slovách sa Jozef preľakol a vzal si Máriu, aby sa o ňu staral.“

Milí poslucháči, bez ohľadu na rozdielnosť kresťanských tradícií jedno je isté: Jozef sa o Máriu staral najlepšie ako len vedel, o čom podávajú neodškriepiteľný dôkaz evanjeliá, ktoré ho predstavujú ako muža spravodlivého, pohotového vykonať všetko, čo Pán od neho žiada. Nech nám táto vznešená postava v jeho jubilejnom roku ešte viac prirastie k srdcu, aby sme rovnako vedeli slúžiť Bohu so zápalom, verne a bez šomrania.

Rubriku pripravil otec Marko Durlák, kňaz Prešovskej archieparchie, ktorý v súčasnosti pôsobí na Kongregácii pre Východné cirkvi.

27 decembra 2020, 21:34