Duchovné podnety na Advent od pátra Petra Dufku SJ

Sv. Bernard však hovorí o troch príchodoch. Prvý z nich sa uskutočnil pri narodení Ježiša Krista pred 2000 rokmi, ktorý si Vianocami pripomíname. Druhý Kristov príchod očakávame na konci čias, keď príde vo svojej sláve, a ako hovorí evanjelista Lukáš, „Každý človek uvidí Božiu spásu.“ (Lk 3, 6).  Je tu však ešte i tretí príchod, ktorý sa  uskutočňuje často, ba pre niekoho dokonca každý deň. Ide o Ježišov príchod do nášho srdca. Prichádza v podobe myšlienok, sviatosti a rôznych udalostí.

1. Myšlienky

Podľa duchovných otcov myšlienky pochádzajú buď od dobrého ducha alebo od zlého ducha či od nás samotných. Myšlienky a pocity, ktoré pochádzajú od zlého, sú dobre známe: strach, pýcha, lakomstvo, nenávisť, hnev, lenivosť atď. Avšak i dobrého ducha môžeme rozpoznať v niektorých jeho prejavoch, ako je radosť, odvaha, pokoj, otvorenosť a dobrota. Za prežívanými pocitmi je často prirodzenosť človeka, ale neraz i jeden z uvedených duchov. K Adventu celkom isto patrí aj kultivácia nášho vnútra, pozorovanie duchovných tendencií, ktoré sa odohrávajú v našom vnútri.      

Myšlienky a ich pôvod, boli objektom pozorovania i niektorých filozofov, 

preto hovoria o potrebe poznať seba samého. I v Starom zákone sa výzva k pozornosti opakovane vyskytuje a má neraz charakter pripomínania udalostí, ktorými Boh zasahoval do dejín vyvoleného národa. Pozornosť má však i charakter počúvania a zachytávania Božích slov. Podobne i v Novom zákone je nemálo výziev k bdelosti. Bdelosť a pozornosť v oblasti myšlienok boli v podstatnej miere usmerňované na prítomnosť dobrého ducha, ktorý vedie k samotnému Bohu.  

Prednedávnom som sa zhováral s istým žurnalistom, ktorý pracuje pre kresťanské médiá. Denne sa musí zorientovať  v spravodajských agentúrach, ktoré chrlia jednu správu za druhou. Prekvapilo ma, keď mi povedal, že veľa zo správ, ktoré začne čítať, nedočíta. Povedal, že po niekoľkých riadkoch vycíti ducha autora, ktorý článok napísal. Či je dobrý, alebo zlý. Konštruktívny, alebo deštruktívny. I kritika či nesúhlas majú podľa neho v médiách miesto, ale nie zlý a rozkladný duch. K adventnému očakávaniu  patrí i selekcia či eliminácia zlých myšlienok.

2. Sviatosti

Druhou osobitnou formou príchodu Ježiša sú sviatosti. Podľa Jána Chryzostoma každá zo sviatostí je Ježišovým príchodom, ktorý prináša vnútorné očistenie a uzdravenie. Zo všetkých sviatostí jeho príchod najsilnejšie zachytávame vo sviatosti zmierenia a v eucharistii.

Podľa viacerých autorov je hriech istá forma choroby a sviatosť zmierenia je liek, ktorého účinky človek pocíti okamžite alebo po istom čase. Ján Chryzostom hovorí o tejto sviatosti ako o príchode lekára, ktorý diagnostikuje a lieči.  Sv. Atanáz upresňuje, ako tento liečebný proces prebieha. Podobne, ako pacient hľadá dobrého lekára, i penitent má hľadať skúseného a duchovne bohatého spovedníka, ktorý je dobrým nástrojom v rukách Nebeského lekára.     

Eucharistia je podľa Teodora Studitu najväčšia sviatosť, pretože ide o najintenzívnejšie stretnutie. Ide o tajomstvo darovania sa samotného Boha. Prijímajúc eucharistiu prijímame pokrm, ktorý človeka mení na spôsob toho, čo požíva. Nikola Kabasilas bol presvedčený o tom, že eucharistia má moc obnoviť v nás obraz Boha, ktorý sme svojím životom deformovali. Má moc obnoviť pôvodnú krásu našej duše. K adventnému očakávaniu teda podstatne patria tieto dve sviatosti.

3. Udalosti dňa

Tretí spôsob, ako môžeme zachytiť príchod Ježiša, je v udalostiach dňa. Neraz im nevenujeme zvýšenú pozornosť a ak sa nám prihodí i čosi ako nevšedná udalosť, povieme, že ide o náhodu. Duchovní autori však na prítomnosť náhod v našom živote neverili. Niežeby otrocky videli za každou udalosťou dňa Božie riadenie, ale vedeli čítať zo znamení, náznakov a súvislostí.  Človek, ktorý vníma v udalostiach dňa čosi viac ako len náhodu, v duchu sa k týmto udalostiam vracia a vníma prítomnosť samotného Boha. Toto sú vzácne okamihy života, ktoré si vyžadujú duchovnú vnímavosť. V tejto súvislosti svätý Augustín povedal: „Obávam sa, že Pán pôjde okolo mňa, a ja si ho nevšimnem.“ Duchovné osobnosti mali mimoriadne schopnosti zachytávať Božiu prítomnosť v bežnom živote.    

Z biografie sv. Tomáša Akvinského vieme, že sa v posledných dvoch rokoch svojho života cítil veľmi vyčerpaný. Mal zvláštne sny, videnia a predtuchy. Svojmu asistentovi sa zdôveril: „Nemôžem už písať. Videl som veci, oproti ktorým je všetko to, čo som napísal, ako slama.“ Všetky hodnoty blednú  pri stretnutí s Bohom, ktorý je láska. Všetky diela, dobré meno, úspech či bohatstvo sa zrazu rozplynú v prázdnote  podobne, ako keď starec na smrteľnej posteli hodnotí životné úspechy. Rozplynú sa v prchavej minulosti.

Milí priatelia, všetky príchody Pána, ktoré môžeme denne zachytiť, sa podobajú človeku, ktorý na letisku čaká príchod milovanej osoby. Stojí obyčajne ticho pri hlavnom gate a sleduje skupiny cestujúcich, ktorí v rôznych intervaloch vychádzajú z veľkých posuvných dverí. Kĺzavým  pohľadom skenuje skupiny ľudí, aby zistil, či   medzi nimi nie je osoba, na ktorú čaká. Stačí mu zahliadnuť len časť odevu alebo kúsok batožiny, aby ju spoznal. Niekedy si nie je celkom istý, a tak spozornie, zbystrí zrak. V momente, keď ju spozná, jeho srdce zaplaví radosť a neraz spontánne vykríkne jej meno. Podobne je to i s príchodom Ježiša, na ktorého čakáme. Prichádza k nám denne. Môžeme ho zachytiť v našich myšlienkach, vo sviatostiach a v udalostiach dňa.  Nech nám nechýba pozorný zrak a vnímavé srdce, aby neprešiel okolo nás bez nášho povšimnutia.