Hľadaj

Vatican News
Wanda Boniszewska Wanda Boniszewska 

V Poľsku otvorili proces blahorečenia stigmatizovanej mystičky Wandy Boniszewskej

V pondelok 9. novembra sa začal proces blahorečenia poľskej stigmatizovanej mystičky z nedávnej doby, rehoľnej sestry Wandy Boniszewskej (1907-2003) z Kongregácie sestier od anjelov. Sestra Wanda bola počas komunistického režimu šesť rokov väznená za ukrývanie kňaza a celý život prinášala obetu vynáhrady za hriechy kňazov a zasvätených osôb.

Proces blahorečenia bol otvorený vo Varšavskej arcidiecéze, v ktorej sestra Wanda zomrela v roku 2003 vo veku 96 rokov, v 76. roku svojho rehoľného života. Pri otvorení procesu nechýbal miestny arcibiskup, kardinál Kazimierz Nycz.

„Wanda Boniszewska, aj napriek nespravodlivému odsúdeniu na roky komunistického väzenia, stála hrdinsky pred Kristom, dosvedčujúc ho a nesúc jeho rany na svojom tele“, píše sa v komuniké zo slávnosti. Mystické rany Kristovho umučenia nosila na tele v skrytosti a vnímala povolanie obetovať sa za hriechy kňazov a zasvätených osôb.

Wanda Boniszewska sa narodila v roku 1907 neďaleko litovského Vilniusu v rodine s 11 deťmi. Po čase sa však presťahovali do dedinky Nová Kamionka pri Novogrudku v dnešnom Poľsku. Wandina matka bola Židovka, ktorú si adoptovala poľská katolícka rodina a ktorá ako 16-ročná prijala krst, keď sa vedome rozhodla pre katolícku vieru. 

Povolanie obetovať sa za hriechy kňazov a zasvätených

Wanda sa už v mladom veku túžila úplne zasvätiť Bohu. Ešte pred vstupom do rehole mala mystické zážitky. Vstúpila do úplne novej Kongregácie sestier od anjelov, kde sa nenosil habit. Poslaním sestier bolo pomáhať kňazom v pastoračnej práci. Wanda vždy veľmi dbala o to, aby o jej mystických zážitkoch nevedel nik, okrem jej spovedníkov a predstavených.

„Vyvolil som si ťa ako zadosťučinenie za urážky, ktorých sa mi dostáva od duší, ktoré sú mi zasvätené… Všetky milé aj bolestné chvíle máš obetovať za kňazov a rehole…“ – počula pri jednom zo súkromných zjavení od Ježiša. Mystické zážitky i slová, ktoré jej adresoval Kristus, si sestra Wanda na žiadosť svojich spovedníkov zapisovala.

Stigmy, čiže Kristove rany sa na jej tele stali viditeľnými v roku 1934. Najprv však začala pociťovať bolesť na miestach Kristových rán len pri omši, počas krížovej cesty, na prvé štvrtky a piatky mesiaca. Wanda rany starostlivo ukrývala až do chvíle, keď si ich sám všimol jej spovedník (Tadeusz Makarewicz). Krátko nato si rany a množstvo iných znakov, akými boli modriny od bičovania či poranenia hlavy, všimla sestra Rozália, jej ošetrovateľka, ktorá zachovala všetku diskrétnosť.

Horlivá obeta sestry Wandy za kňazov a rehole vyvolala reakciu zlých duchov. Rehoľníčka mávala falošné videnia a rozhovory, nabádajúce ju k zúfalstvu a samovražedným myšlienkam. Vtedy sa v duchu utiekala pod plášť Panny Márie.

Zatknutie za ukrývanie kňaza

V každodennom živote sestra Wanda pôsobila v škole ako katechétka alebo pracovala na fare a podieľala sa na hospodárskych prácach v kláštore. Vždy bola pokojná a usmiata. Dlhšiu dobu žila v kláštore vzdialenom 40 km od Vilniusu v Pryciunach.

V roku 1946 sestry stáli pred dilemou: Odísť ako presídlenkyne do Poľska, alebo zostať v Sovietskom zväze? Sestra Wanda a predstavená domu sestra Rozália Rodziewiczová sa rozhodli zostať, aby pomáhali kňazom pri pastorácii v okolí. Prenasledovanie sa však zostrilo: Gréckokatolícka cirkev bola vyhlásená za nelegálnu, jej rehole boli zrušené, kňazi boli prenasledovaní za každý náznak pastoračnej činnosti. V budovách Kongregácie sestier od anjelov v Pryciunach sa skrýval kňaz gréckokatolíckeho obradu Anton Ząbek, jezuita.

Na Veľkú noc v roku 1950 do kláštora vtrhla štátna bezpečnosť i vojsko a zatkli ukrývajúceho sa kňaza i predstavenú kláštora. Sestra Wanda bola zajatá o dva dni neskôr. V objekte Ministerstva vnútra vo Vilniuse ju podrobovali mučiacim výsluchom. Následne ju museli previesť na nemocničné oddelenie v Lukiszkach. Prekonala niekoľko vážnych ochorení, no lekári si nevedeli dať rady so stigmami. Nijaké lieky nezaberali. Lekári ich charakterizovali ako druh kŕčových žíl, ale cítili, že majú do činenia s tajomstvom. Vo väzení i vo väzenskej nemocnici sestra Wanda evanjelizovala, povzbudzovala druhých a delila sa s nimi o svoje jedlo.

Medzi samotkou a ošetrovňou

Sestru Wandu Boniszewskú odsúdili na desať rokov väzenia, no kvôli zdravotnému stavu a neschopnosti práce v táboroch, bola umiestnená do väzenia vo Verchneuraľsku, v južnej oblasti Uralu. Bola tam viac v nemocnici než v spoločnej cele. Kvôli svojim modlitbám, ku ktorým sa pripájali aj jej spoluväzenkyne, bola častokrát vypočúvaná a týraná a posielaná na samotku, odkiaľ ju po pár dňoch museli odviesť do nemocnice.

Tento kolobeh sa neustále opakoval. Prekonala mnohé choroby - zápaly obličiek, žlčníka, ťažký zápal pobrušnice, dvojnásobný zápal mozgových blán - i operáciu nádoru na prsníku, ktorý vznikol ako následok úderu pri výsluchu. Lekári však vidiac aj jej stigmy a prežívanie Kristovho utrpenia na kríži konštatovali, že to presahuje oblasť medicíny.

Jej postoj plný dobroprajnosti, pokory a dôvery v Boha vzbudzoval úctu a sympatiu u spoluväzenkýň, lekárov i ošetrovateľov. Mnohí vyšetrovatelia či väzenskí strážcovia, dokonca aj tí, ktorí k nej boli pri výsluchoch nepríjemní, ju neskôr prichádzali prosiť o odpustenie a o modlitbu za seba.

Kvôli udaniu nasadenej spoluväzenkyne bola sestra Wanda odsúdená na samotku, bez možnosti kontaktu s ľuďmi a v takmer úplnej tme. Do spoločnej cely sa vrátila až po Stalinovej smrti v roku 1953.

Návrat z väzenia a nová etapa v Poľsku

S príchodom politického odmäku v Sovietskom zväze v roku 1956 boli revidované rozsudky a väzňov prepúšťali z väzení a lágrov. Dňa 22. augusta 1956 bol revidovaný a následne zrušený rozsudok vynesený proti sestre Wande Boniszewskej. Mohla sa legálne vrátiť do Poľska, ale jej zdravotný stav vyvolával obavy, že cestu neprežije. Preto ju poslali do prechodného tábora pre cudzincov v Bykove pri Moskve.

V októbri toho roku sa napokon dostala do generálneho domu Kongregácie sestier od anjelov v Chyliciach pri Varšave. Odvtedy pôsobila v rôznych domoch kongregácie, od roku 1988 kvôli zlému zdravotnému stavu zostala už na stálo v generálnom dome v Chyliciach.

Utrpenie sprevádzalo sestru Wandu všade. Z väzenia si priniesla podlomené zdravie. V roku 1962 podstúpila operáciu mozgového nádoru. Bolo podozrenie, že je chorá na tuberkulózu. V roku 1985 ju na ulici zrazilo auto, pričom utrpela zlomeninu stehennej kosti. I napriek dvom operáciám sa sestra Wanda až do konca života mohla pohybovať len s pomocou bariel. Nesťažovala sa; o svojich zážitkoch z väzenia nikdy nerozprávala.

Život utrpenia a zároveň vnútornej radosti a pokoja

Mystické zážitky už boli oveľa zriedkavejšie než v minulosti, no sestra Wanda ich dôsledne ukrývala a preto sa nemohla plne zúčastňovať na živote svojho rehoľného spoločenstva, hoci by veľmi chcela. Od roku 1974 jej zmizli stigmy na rukách a nohách, ostali iba rany na hrudi a na hlave. Nie vždy pochopiteľné správanie sestry Wandy, jej častá neprítomnosť, mlčanie o niektorých témach – to všetko vytváralo od nej akýsi odstup, ba niekedy až nedôveru a podozrievanie jej okolia. Posledných desať rokov svojho života už nemohla chodiť, neskôr dostala i sklerózu.

Celý pozemský život sestry Wandy bol poznačený veľkým utrpením a zároveň vnútornou radosťou a pokojom, ktoré plynuli z mystického zjednotenia s Ježišom v láske, zo spoluúčasti na jeho utrpení za spásu hriešnikov. Pán ju prijal k sebe 2. marca 2003, vo veku 96 rokov.

Kongregácia sestier od anjelov (Congregatio Sororum Angelorum – CSA), ktorá nepoužíva rehoľný habit, bola založená v roku 1889 vo Vilniuse. Jej zameraním je pomoc kňazom, a to zvlášť v oblastiach, kde je evanjelizácia sťažená politickou alebo spoločenskou situáciou. Pôsobiskom sestier boli spočiatku najmä oblasti Litvy a Bieloruska, neskôr územie Sovietskeho zväzu a Poľska.

-zk-

10 novembra 2020, 15:49