Nie je utópiou preformulovať ekonómiu v sociálnom zmysle

Uzdraviť skazené trhy vedúce k nerovnostiam; dať život finančníctvu, ktoré má v centre ľudí a potreby tých najslabších; skonkretizovať udržateľnosť životného prostredia, ktorá vedie k rozvoju pokoja – to sú hlavné ciele ekonómie inšpirovanej sv. Františkom, o ktorej sa hovorilo na virtuálnom sympóziu v dňoch 19. - 21. novembra v Assisi.

Ako uviedol prof. Raul Caruso pre Vatikánsky rozhlas, 

je presvedčený, že „nie je utópiou chcieť preformulovať celú ekonómiu v sociálnom zmysle, upúšťajúc od predstavy viazanej na doceňovanie čisto len zisku súkromníkov“.

Prebudovať finančný systém v sociálnom zmysle by znamenalo skutočne prevratnú zmenu, vysvetľuje taliansky ekonóm:

„Uznalo by sa tak, že hodnota ekonomiky sa neodvodzuje od súčtu jednotlivých súkromných ziskov či bonusov, ale od vzťahov, ktoré má človek s druhými a so životným prostredím. Takáto vízia by istotne privádzala k mieru“.

Jednou z hlavných aktivít sa teda stáva zmena pravidiel globalizovaných trhov:

„Je treba priviesť finančné trhy smerom k reálnej ekonómii snažiac sa obmedzovať stimuly ku špekulácii. Uvediem príklad: hlavné podniky vyrábajúce zbrane sú kvótované na burze cenných papierov a toto kvótovanie podmieňuje stimuly k väčšej produkcii zbraní, ktoré slúžia na živenie vojen a napätí. Takto sa prevracia skutočný zmysel ekonómie.“

Podľa prof. Raula Carusa je ďalšou z priorít 

aktualizovanie kódexu správania pre podniky, ktorý je dnes už zastaraný a azda i neúčinný:

„Vieme, že teraz existuje veľká paleta podnikov, ktoré majú za cieľ všeobecné dobro, avšak nezískali spravodlivé zastúpenie z právneho hľadiska. Musíme im teda pomôcť sa prejaviť, aby mohli urobiť veľa dobrého pre samotný trh“.

Podľa profesora milánskej Katolíckej univerzity je dôležité neuprednostňovať čisto ziskovo a špekulatívne orientované hospodárstvo, ale opätovne naštartovať to sociálne. Priekopníckym príkladom tu podľa jeho slov môže byť Taliansko:

„Taliansko bolo prvou krajinou sveta, ktorá schválila zákon umožňujúci spojiť sociálny cieľ so ziskom. Podniky môžu „zmeniť svoje DNA“, keď k cieľu dosahovať zisk pripoja i cieľ všeobecného dobra.“

O tom, že nejde o utópiu svedčí skutočnosť, že už o pár rokov neskôr si túto prax osvojili aj v iných krajinách, ako sú Kolumbia, Ekvádor, Peru či Uruguaj, dodáva profesor ekonómie Raul Caruso.

-zk, jb-