Predstavený jezuitov páter Sosa: Jednou z obetí pandémie môže byť demokracia

V dobe pandémie rehoľa jezuitov podľa slov pátra Artura Sosu uplatnila kreativitu v rozličných formách služby ľuďom v duchu svojich štyroch apoštolských preferencií: duchovná hĺbka, pomoc núdznym, ochrana stvorenstva a formovanie mládeže.

V situácii poznačenej sociálnymi, ekonomickými 

a politickými dôsledkami pandémie sa jezuiti na celom svete usilujú byť nablízku núdznym v ich aktuálnych potrebách. Či už cez slávenie svätých omší a duchovné sprevádzanie ľudí cez komunikačné prostriedky, alebo ako je to napr. v Indii a Južnej Ázii, aj priamym zabezpečovaním potravín a liekov pre ľudí v núdzi.

Generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Arturo Sosa Abascal odpovedal na niekoľko otázok redaktorky Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News Antonelly Palermo. Z rozhovoru vyberáme:

Je pandémia príležitosťou na prehodnotenie politických rozhodnutí v niektorých regiónoch sveta?

„Vo všetkých regiónoch sveta. Často som opakoval, že jednou z obetí pandémie môže byť demokracia, ak nebudeme dbať o naše politické podmienky. V tejto chvíli je napr. veľkým pokušením pre mnohé vlády vydať sa cestou autoritárstva, a to aj vlády tzv. demokratické.

Spoločnosť Ježišova, ako je to dobre známe, sa veľmi angažuje v oblasti sprevádzania migrantov. Viaceré krajiny využili túto pandémiu, aby zmenili migračnú politiku smerom k reštrikcii prechodu migrantov alebo ich prijímania, čo je obrovská chyba, ak nám ide o to, aby sme urobili svet bratskejším a spravodlivejším.

V tomto momente by nové diskriminovanie migrantov bolo, a aj je, veľkým nebezpečenstvom a bolo by to znakom takého sveta, aký si neprajeme. Aj čo sa týka práce, sú mnohé podniky, ktoré využívajú túto príležitosť na prepúšťanie pracovníkov alebo na znižovanie mzdy a neplatenie toho, čo treba, alebo na znižovanie verejných benefitov pre zdravie...

Skrátka, pandémia je príležitosť urobiť kroky vpred, alebo spraviť kroky vzad.  A my si toho musíme byť veľmi jasne vedomí ako Cirkev a ako ľudia angažujúci sa pre spravodlivosť a pokoj, aby sme tak vytvárali spoločnosť, ktorá bude viac pohostinná, viac demokratická.“          

Aké by bolo zásadné kritérium, ktorého by sa sv. Ignác odporúčal držať pre väčšie dobro v tomto momente dejín, tak znepokojivom pre celý svet? 

„Bezpochyby, blízkosť chudobným je veľmi dôležitým kritériom. Ak nie sme schopní hľadieť na svet zblízka, zdieľajúc pohľad chudobných, ktorý je pohľadom Krista na kríži, potom pochybíme pri robení rozhodnutí. Toto je veľmi jasné kritérium. Ak chudobní nemôžu dostať zdravotnú starostlivosť, nemôžu mať prácu, potom svet nefunguje správne.

Napokon kritérium, ktoré vyšlo na povrch v tomto čase, je starostlivosť o spoločný dom. Ak zem trpí, nemôžeme ju obývať.“

Zo všeobecnejšieho pohľadu, ktoré zo základných prvkov ignaciánskej spirituality sú najnaliehavejšie potrebné v súčasnom poslaní rehole?

„Srdcom ignaciánskej skúsenosti, a teda spirituality, je osobné a hlboké stretnutie s Ježišom Kristom, ukrižovaným a zmŕtvychvstalým, ktoré privádza k takej dôvernosti s Bohom, že sme schopní nachádzať ho v každej veci a v každej chvíli.

Stretnutie s Ježišom Kristom sa stáva oslobodzujúcou skúsenosťou práve tým, že získavame túto vnútornú slobodu ako podmienku toho, že sa dáme viesť Duchom Svätým, čiže plnú ochotu konať výlučne to, čo chce Boh, bez lipnutia na nejakej osobe, mieste alebo inštitúcii. Ide tu teda o dôvernosť s Bohom, čo znamená skutočný život modlitby a služby, a o to, aby sme boli slobodní, čiže ochotní robiť to, čo je treba robiť.

Veľmi dôležité je spytovanie svedomia, azda jedna z menej známych charakteristík ignaciánskej spirituality, spytovať si svedomie na spôsob ďakovania Pánovi za jeho prejavovanie sa v dejinách, a nechať sa viesť Duchom, naplno pozorní na jeho vedenie, čo je nevyhnutnosť pre život v plnení poslania založeného na rozlišovaní.“

-jb-