Hľadaj

Vatican News
Nový ekvádorský blahoslavený Vittorio Emilio Moscoso Cardenas (1846-1897) Nový ekvádorský blahoslavený Vittorio Emilio Moscoso Cardenas (1846-1897) 

V Ekvádore blahorečili jezuitu Emilia Moscosu, prvého mučeníka krajiny

Cirkev v Ekvádore v sobotu 16. novembra slávila blahorečenie mučeníka, jezuitského kňaza Emilia Moscosu. Ide o prvého beatifikovaného mučeníka v krajine, ktorá má už celkovo troch svätcov a jednou blahoslavenú. Slávnosti v ekvádorskej Riobambe predsedal prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Becciu.

Victor Emilio Moscoso Cárdenas sa narodil v roku 1846 v ekvádorskom meste Cuenca, vo veľmi početnej a veľmi nábožnej rodine. Z deviatich súrodencov okrem neho povolanie pre rehoľný život nasledovali aj jeho štyri sestry. Emilio ako dvadsaťročný vstúpil do Spoločnosti Ježišovej priamo vo svojom rodisku. Po štúdiách vo Francúzsku vo svojej tridsiatke prijal kňazstvo. Pôsobil v Peru, Španielsku i v Ekvádore, kde v meste Riobamba od roku 1889 pracoval v jezuitskom Kolégiu sv. Filipa Neriho ako učiteľ a neskôr ako rektor. Ako učiteľ a kňaz bol páter Emilio Moscoso príkladom pre mladých, ktorým sa venoval a ktorých učil milovať Ježiša v Eucharistii.

Portrét nového blahoslaveného prezrádza jeho tichú a plachú povahu, ktorá sa spojila so životom hlbokej svätosti a príkladnej odvahy. „Bol naozaj veľmi plachý“, povedal o bl. Emiliovi Moscosovi v rozhovore pre Vatican News prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Becciu, ktorý zdôraznil jeho skromnosť a nevyhľadávanie vyššieho postavenia. Menovaniu za rektora sa však talentovaný jezuita márne snažil vyhnúť.

Osobnosť kultivovaného, skromného, vždy pokojného a vyrovnaného kňaza sa ukazovala v neobvyklej sile a prekypujúcej radosti, s akou vedel duchovne a morálne podporovať spolubratov v najťažšom čase.  Kardinál Becciu nazval túto schopnosť Božím darom:

„Je to dar, ktorý zakúšajú všetci učeníci. Prvou bola Mária, keď spievala Magnifikat v radostnom prežívaní poslania, ktoré jej Boh zveril. Takto aj všetci ostatní učeníci vedia, že Ježiš nás neopúšťa, vedia, že je s nami až do konca sveta.“

U mučeníkov, ktorí nezaváhajú a nezdupkajú ani pred extrémnym povolaním, je to sila, ktorá je viac než ľudská. Pochádza od Boha, vysvetľuje kardinál Becciu:

„Ako povedal sv. Pavol Filipanom: Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje. Nie je to natoľko ľudská sila, ale Ježišova milosť, ktorá dáva odvahu čeliť týmto desivým momentom.“

V roku 1895 sa rozpadá konštitučný poriadok Ekvádoru nástupom revolúcie pod heslom „skoncovať s teokraciou“ a hľadaním spoločného nepriateľa v radoch kňazov a medzi kresťanmi. Všetko sa udeje veľmi rýchlo: biskupi sú zadržaní, kostoly pod kontrolou, rehoľníci uväznení a laici napádaní z jediného dôvodu, že sú praktizujúci kresťania.

Jezuiti sú obzvlášť prenasledovaní, pretože s početnými školami pod svojím vedením sú považovaní za protagonistov konzervatívneho odporu. Na mučeníctve pátra Moscosu vidno mimoriadnu krutosť, pri ktorej sa ťažko dá uveriť, že by sa vmestila do srdca nejakého človeka. Kardinál Becciu tu pripomenul slová sv. Pavla:

„Aj tu pomáha Božie slovo: Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé, ak to závisí od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi, sami sa nepomstite. Keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, nedajte sa premôcť zlu, ale dobrom premáhajte zlo. Takto sv. Pavol napísal Rimanom.“

Dňa 2. mája 1897 sa Kolégium sv. Filipa Neriho, jezuitský dom v Riobambe, kde býva komunita zložená z 10 kňazov, 5 bratov a 2 študentov, stáva terčom útoku. Milicionári vtrhávajú dnu, bez milosti všetkých zajímajú a zatvárajú do maštale. Páter Moscoso bol v tú noc vonku, mal by teda možnosť utiecť, ale nemohol opustiť svojich spolubratov a vracia sa do domu.

Dva dni potom, 4. mája, prichádza od revolucionárov najnenávistnejšie nariadenie: všetkých zabiť. Pátra Moscosu prekvapia v jeho izbe vo chvíli, keď sa modlí ruženec a adoruje Najsvätejšiu Sviatosť a práve v takomto duchovnom objatí padá pod guľkami vrahov. Tým však v ich slepej nenávisti jeho smrť nestačí: pokúšajú sa zinscenovať jeho smrť na jeho očiernenie a vkladajú mu do ruky zbraň. Potom zneuctia jeho telo a verejne ho vystavia. Súčasne znesväcujú kostol, všetko demolujú a podpaľujú.

Ale práve z tejto deštrukcie a krvi naberá odkaz pátra Moscosu na sile, podobne ako je to u všetkých mučeníkov, hovorí kardinál Becciu:

„Nový blahoslavený ponúka spoločnosti významné posolstvo viery žitej až do konca v dôslednej zhode s láskou Krista, ktorý nás prvý miloval až tak, že za nás dal svoj život, a žiada nás, aby sme ho nasledovali rovnakou cestou“.

-rb, mh, jb-

16 novembra 2019, 17:42