Peter Dufka SJ: Modlitba ruženca má aktivizovať všetky schopnosti človeka

Ako sa modliť túto modlitbu, aby bola vyslyšaná a priniesla ovocie? Skúsme si všimnúť niekoľko zásad, ktoré sa vzťahujú na modlitbu ruženca, ale ktoré sú dobre známe už od prvých storočí kresťanstva.

Podľa viacerých autorov modlitba ruženca je činnosť, ktorá by mala aktivizovať všetky schopnosti človeka. Vyžaduje teda istú integritu osoby, to jest, že človek to, čo hovorí, i myslí a koná. Teofán Zatvorník je presvedčený o tom, že modlitba obsahuje tri rozdielne úrovne, ktoré zodpovedajú charakteristike (zloženiu) človeka.

1. Na prvom mieste hovorí o ústnej, vokálnej modlitbe. Ide o jasné a zrozumiteľne vyslovované slová, ktoré majú akustickú podobu. Človek ich vyslovuje sám, alebo v spoločenstve veriacich.

2. Potom nasleduje modlitba intelektu. Kladie dôraz na rozum. Znamená vnímať, sledovať a akoby obťažkať každé vyslovené slovo, reflektovať a uvažovať nad ním. Meditáciu charakterizuje práve táto intelektuálna reflexia nad vysloveným slovom.

3. Treťou zložkou je modlitba srdca. Teofán Zatvorník poznamenáva, že reflektovať nad ústnou modlitbou má význam iba do takej miery, nakoľko sme schopní ochutnávať, preciťovať a citovo akoby rezonovať na vyslovené slová. Až vtedy, keď slová začnú zohrievať naše srdce, keď sa stanú vnútorným pohybom smerom k Bohu, keď sa modlitba stane stavom srdca, až vtedy začne obsahovať všetky jej potrebné elementy[1].

Aj keď takéto členenie modlitby má svoje limity, výstižne naznačuje tri oblasti ľudskej aktivity, ktoré by mali byť pri modlitbe v činnosti. Skúsme si všimnúť predovšetkým prvú úroveň modlitby ruženca, ktorá spočíva v jej hlasnom recitovaní.  

Majstri duchovného života hovoria o tejto úrovni predovšetkým ako o prípravnej, ale súčasne nevyhnutnej fáze pre nasledujúce dve. Podľa nich recitovaná modlitba je ako zelený lístok na strome, ktorý je predzvesťou kvetu a neskôr i dobrého ovocia.

Niektorí autori sú presvedčení o tom, že modlitbou, ktorá je jasne vyslovovaná a artikulovaná, máme osobitným spôsobom kontakt s Ježišom Kristom, ktorý sa stal človekom a vyslovoval slová i vety podobne ako my. Preto túto modlitbu nazývajú i telesnou modlitbou.

Taktiež vidia vo vyslovovanej modlitbe mimoriadnu silu preto, lebo touto formou máme účasť na stvoriteľskom diele Božom, o ktorom píše kniha Genezis: Boh povedal a stalo sa (por. Gn 1, 9). Vyslovená modlitba má niečo zo sily Stvoriteľa, ktorý vypovedaným slovom tvorí a udržuje v bytí celý svet.

Samozrejme, že sila ústnej, vyslovovanej modlitby nemá nič spoločné s magickými formulkami, ktoré by zázračne a hneď vyriešili všetky problémy, za ktoré prosíme. Recitovaná modlitba si vyžaduje sústredenú myseľ, ktorá sleduje to, čo ústa hovoria. Tí, ktorí len bezducho vyslovujú slová, sú duchovnými autormi neustále kritizovaní. Podľa nich modlitba bez sústredenej mysle nikdy neumožní srdcu, aby sa i ono zapojilo do modlitby.

Srdce na kresťanskom Východe symbolizuje najhlbšie vnútro človeka a pri modlitbe má dôležité miesto. Ono je centrom života, z ktorého vychádzajú všetky city, túžby a prosby. Ide o srdce, ktoré sa pri ústnej modlitbe postupne rozcíti tak, že vyvolá úsmev či slzy na tvári.

Citové sprevádzanie modlitby je známe zo života viacerých svätcov. Ústami vyslovená pravda viery sa ich natoľko dotkla, že city nezostali bez odozvy. Dostojevskij dokonca podotýka, že dar sĺz je pre duchovný rast človeka najdôležitejší, pretože práve slzy očisťujú jeho vnútro. Preto bol presvedčený o tom, že slzy nerobia človeka dobrým, ale duchovne krásnym, pretože ho obmývajú z nečistôt, ktoré sa na neho nalepili svetským životom.

Origenes taktiež vyzýva k sústredenej modlitbe, ktorá aktivizuje ústa, rozum i srdce človeka, ale podotýka, že vyslovovaná modlitba i napriek nesústredenosti a roztržitej mysli má svoj význam. I keď vyslovovaným slovám človek nerozumie, má ich vyslovovať. Hovorí, že démoni im vždy rozumejú a utekajú od každého človeka, ktorý sa modlí. Oni intenzívne zachytávajú slová, ktoré vychádzajú z úst takéhoto človeka a neznesú ich.

Modlitba ruženca je navyše prostriedok radosti a jasania, ktorú nepriateľ našej duše priam neznáša. Neznesie človeka úprimnej radosti. Démoni utekajú pred modlitbou ruženca a diabol je plne porazený silou príhovoru Božej Matky. V ruženci totiž recitujeme slová anjela, ktorý pozdravuje Máriu slovom Zdravas, čo v preklade znamená Raduj sa. Pozdrav, ktorý vyslovil archanjel Gabriel, je pozdravom nádeje a radosti nad Božím vykupiteľským dielom[2].

V súvislosti s modlitbou sv. ruženca je dobré všimnúť si ešte jednu dôležitú vec. Zrelý kresťan by mal byť človekom silných vôľových vlastností, mať jasný hodnotový systém a tieto hodnoty postupne dosahovať. Lenže i toto dosahovanie hodnôt si občas vyžaduje prekontrolovanie toho, či sú to skutočné hodnoty a či je moja vôľa zhodná s tou Božou. Neraz si náš osobnostný i duchovný rast vyžaduje autokapituláciu, to znamená vzdať sa svojich predstáv, v ktorých je neraz ukrytý vlastný egoizmus, a uvoľniť priestor Božej vôli.  

Panna Mária chce svojou žiadosťou o modlitbu ruženca človeku pomôcť i v tejto oblasti. Učí nás pochopiť naše miesto a úlohu vo svete. Práve prostredníctvom tejto modlitby pochopíme, čo od nás chce Pán, kde nás chce mať a čo máme robiť, aby sme plnili Jeho vôľu. Každodennou modlitbou sv. ruženca sa totiž náš život pripodobňuje životu Panny Márie, ktorá pri zvestovaní Anjela Gabriela povedala: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38) [3].

Milí priatelia, na záver si pripomeňme niektoré z prísľubov, ktoré vo Fatime dala Matka Božia tým, ktorí sa budú modliť ruženec.

-        Toho, kto bude zbožne recitovať ruženec a uvažovať nad tajomstvami, nikdy nepremôže nešťastie.

-        Čo budeš žiadať prostredníctvom ruženca, dostaneš.

-        Tým, ktorí budú šíriť modlitbu ruženca, sľubujem pomoc vo všetkých ich potrebách[4].  

[1] Porov. Tomáš Špidlík, La spiritualità dell'oriente cristiano, Roma 1985, s. 268-269

[2] Porov. Gaudius Radelli, Triumf Srdca, Bratislava 2017, s. 215

[3] Porov. tamže, s. 214

[4] Porov. tamže, s. 210-211