Hľadaj

P. Michal Fedor SJ (1929 - 1994) P. Michal Fedor SJ (1929 - 1994) 

Osobnosť gréckokatolíckeho jezuitu Michala Fedora – 25. výročie smrti

V dnešnom rýchlo sa meniacom a dynamickom svete, v ktorom sa rátajú najmä viditeľné a hmatateľné úspechy, ba čo viac, ktorý sa nás snaží presvedčiť o tom, že sa nimi treba pochváliť a že sa človek musí za každú cenu „predať“, sa nám často stáva, že prehliadneme príbehy nenápadných velikánov, ktorí svojím životom dokazujú a dokázali presný opak. Jedným z nich bol nepochybne i otec Michal Fedor SJ, ktorého 25. výročie smrti sme si pripomenuli 14. júla. Kým bol tento jezuitský kňaz, slavista, historik, filozof a človek kultúry?

Samuel Jackanič SJ

Michal Fedor sa narodil 25. apríla 1929 v Slanskom Novom Meste ako tretie zo siedmich detí. Základnú školu navštevoval vo svojom rodisku, meštiansku v Trebišove a obchodnú akadémiu v rokoch 1945 – 1948 v Košiciach. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil ako bohoslovec Gréckokatolíckeho kňazského seminára 1. marca 1950, teda krátko pred likvidáciou reholí i Gréckokatolíckej cirkvi vo vtedajšom Československu.

Noviciát a celú rehoľnú formáciu tak vykonával najprv počas internácie v sústreďovacích táboroch pre rehoľníkov v Jasove, Podolínci, Pezinku a Trnave a potom tajne a ilegálne pod vedením svojich jezuitských spolubratov. Rehoľné sľuby skladal mladý Michal začiatkom marca 1952 v Belušských Slatinách a po likvidácii pracovných táborov pracoval rok ako účtovník v Stavokombináte v Trnave.

V nasledujúcich rokoch okrem ilegálneho štúdia filozofie a teológie na Inštitúte sv. Alojza v Bratislave pod vedením otca biskupa Jána Chryzostoma Korca SJ a pátra Emila Krapku SJ študoval aj na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a Karlovej univerzity v Prahe ruštinu a slovenčinu a orientoval sa na slavistiku, osobitne na ruskú jazykovedu. Kňazskú vysviacku prijal tajne 28. augusta 1961.

Otec Michal počas rokov ilegálnej rehoľnej a kňazskej činnosti pracoval v rôznych zamestnaniach v Matici slovenskej v Martine, v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach a v Slovenskej akadémii vied v Bratislave. Dôkazom jeho plodnej vedeckej práce v týchto rokoch sú nielen získané akademické tituly, ale najmä a predovšetkým početné monografie a publikácie.

V roku 1968 stál pri obnove Gréckokatolíckej cirkvi, formuloval jej požiadavky na rehabilitáciu a legalizáciu a bol redaktorom prvých čísel časopisov Slovo Blahovistnik. Aktívne sa podieľal i na príprave gréckokatolíckych kalendárov a iných publikácií, ktoré boli pre obnovenú Gréckokatolícku cirkev v tomto období priam životne dôležité.

V roku 1973 sa otec Michal presťahoval do Košíc a zamestnal sa vo vedeckej knižnici. V tomto období sa zvlášť venoval svojim trom synovcom, ktorí predčasne stratili otca, ako aj kňazom, bohoslovcom i formácii gréckokatolíckej inteligencie. V týchto rokoch mu režim pravdepodobne vzhľadom na jeho aktívnu angažovanosť a publikačnú činnosť pri obnove Gréckokatolíckej cirkvi zakázal publikovať i odbornú literatúru, a tak otec Michal po siedmich súdnych procesoch a početných vyšetrovaniach ŠtB napokon v roku 1980 odišiel do civilného dôchodku.

Jeho práca a publikačná činnosť sa tým však zďaleka neskončili. 

V tomto období citlivo vnímal koncilové premeny a výzvy najmä v oblasti ekumenizmu a prehodnotenia vzťahu kresťanstva s modernou kultúrou. Vo svojej činnosti sa preto osobitne venoval otázkam spätým s tromi košickými mučeníkmi a cyrilo-metodskou duchovnou tradíciou. Po roku 1989 sa naplno venoval duchovnej i vedeckej činnosti a pôsobil v košickej komunite jezuitov. Smrť ho zastihla uprostred plného pracovného nasadenia a mnohých rozpracovaných projektov 14. júla 1994.

Michal Fedor neúnavne tvrdil, že vyhlásenie solúnskych bratov za spolupatrónov Európy musíme my Slovania brať ako výzvu nanovo premyslieť naše národné, ale i európske dejiny. Ak sú dnes sv. Cyril a Metod spolupatrónmi Európy, je to preto, že boli schopní spojiť kresťanstvo a kultúru, že boli schopní vteliť evanjelium do konkrétnej doby a epochy, v ktorej žili. Aktuálnosť odkazu solúnskych bratov a geniálna intuícia otca Michala Fedora sú dnes, zdá sa, evidentnejšie než kedykoľvek predtým.

Starý kontinent sa vo svetle pribúdajúcich výziev, ak chce znovuobjaviť svoju identitu a nestratiť sa v kultúrnom a hodnotovom spletenci dnešných čias, postupne bude musieť vrátiť ku svojim kresťanským koreňom a premyslieť ich nanovo v kategóriách 21. storočia. V tomto zmysle je Fedorov dôraz na duchovný a kultúrny odkaz solúnskych bratov pozvaním i pre každého z nás k zamysleniu sa nad tým, akým spôsobom žijeme kresťanstvo v našom rodinnom či pracovnom prostredí. Niektorí z nás by vo chvíľke voľna počas týchto letných mesiacov azda mohli siahnuť i po niektorom z diel solúnskych bratov a prečítať si ho.

Otec Michal za svoju nezištnú a neúnavnú prácu nedostal a ani nečakal žiadne ocenenie či vyznamenanie. Na sprítomnenie a pokračovanie jeho odkazu nie sú nevyhnutné sochy či ulice nazvané jeho menom. Najlepším pokračovaním a sprítomnením odkazu jeho i mnohých tichých a skrytých hrdinov bude práve naša verná a vytrvalá práca v prostredí, do ktorého nás Pán posiela. 

S. Jackanič: Osobnosť pátra Michala Fedora SJ

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

21 júla 2019, 19:24