Beta verzia

Cerca

Vatican News
 Mons. Dominik Kalata SJ (1925-2018) Mons. Dominik Kaľata SJ (1925-2018) 

S biskupom Dominikom Kaľatom SJ sa Cirkev rozlúči 29. augusta v Trnave

So zosnulým biskupom Dominikom Kaľatom SJ, ktorý zomrel v piatok 24. augusta vo veku 93 rokov v Ivanke pri Dunaji, sa Cirkev rozlúči v stredu 29. augusta v Trnave.

V Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave bude zádušná svätá omša v stredu 29. augusta o 10.30. Jej hlavným celebrantom bude prešovský arcibiskup Ján Babjak SJ. Po svätej omši bude viesť pohrebné obrady trnavský arcibiskup Ján Orosch. Telesné pozostatky otca biskupa Kaľatu uložia do hrobky pod katedrálou.

Niekdajší pomocný biskup nemeckej arcidiecézy Freiburg im Breisgau, člen Spoločnosti Ježišovej Mons. Dominik Kaľata, titulárny biskup semtský, žil v posledných rokoch v Senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji. Narodil sa 19. mája 1925 v Novej Belej v dnešnom Poľsku, do Spoločnosti Ježišovej vstúpil     31. júla 1943 v Ružomberku, kňazstvo prijal 12. augusta 1951 v Bratislave a biskupskú vysviacku 9. septembra 1955.

Oficiálny nekrológ z Provincialátu Spoločnosti Ježišovej na Slovensku

Otec biskup Dominik Kaľata sa narodil 19. mája 1925 v obci Nová Belá  v Poľsku rodičom Alojzovi a Anne rodenej Žembovej. Rodičia ho spolu s ďalšími  štyrmi bratmi a dvoma  sestrami  vychovávali  v skromných  podmienkach.  Meštiansku  školu absolvoval vo Varšave v roku 1939. Po vypuknutí druhej svetovej vojny nastúpil na gymnázium  v Levoči,  ktoré  viedli  pátri  jezuiti.  Oslovený  svedectvom  pátrov Korbačku, Jandu a Srnu a činnosťou v Mariánskej kongregácii, ktorej bol členom, sa rozhodol  pre  rehoľné  povolanie  a 31.  júla  1943  bol  prijatý  do  noviciátu  SJ v Ružomberku.

Filozofiu  študoval  v  Dečíne,  kde  ho  zastihla  aj  osudná  Barbarská  noc.  So spolubratmi sa dostal do koncentračného tábora v Bohosudove. Od septembra 1950 musel  nastúpiť  na  tri  a pol  ročnú  základnú  vojenskú  službu  v  tzv.  pomocných technických práporoch –  PTP –  v Podboranoch, v Hájnikoch pri Sliači, v Radvani, na Fončorde a v Komárne. Počas tohto pracovného nasadenia tajne dokončil štúdium teológie a v auguste 1951 bol biskupom Pavlom Hnilicom SJ tajne vysvätený za kňaza v Bratislave.

V roku 1953, po príchode  do  civilu, sa presťahoval do Košíc, kde pracoval ako tesár, neskôr ako fotolaborant na Lekárskej fakulte. Dňa 9. septembra 1955 ho biskup Ján Chryzostom Korec vysvätil za ďalšieho biskupa podzemnej Cirkvi. V januári 1960 bol zatknutý  za  to,  že  žil  ako  rehoľník  a  stýkal  sa  s  inými  rehoľnými  osobami.  Bol odsúdený  na  štyri  roky  väzenia.  Po  niekoľkých  mesiacoch  bol  v  rámci  všeobecnej amnestie prepustený na slobodu.

Na slobode pracoval ako elektrikár a pokračoval v tajnej pastorácii, svätil kňazov a 18. mája 1961 tajne vysvätil za biskupa podzemnej Cirkvi jezuitského pátra Petra Dubovského. V roku 1963 bol opäť zatknutý a odsúdený na štyri roky, ku ktorým mu pridali aj amnestované roky z predchádzajúceho rozsudku. Nasledujúcich 6 rokov strávil vo väzniciach  a prevýchovných pracovných táboroch na Mírove, vo Valdiciach, Příbrami a  v  Leopoldove.  Na  slobodu  sa  dostal  až  v  máji  1968  bez  štátneho  súhlasu  pre pastoračnú  činnosť.  Pracoval  ako  robotník  vo  Východoslovenských  železiarňach v Košiciach. Z rozhodnutia rehoľných predstavených odišiel v roku 1969 do exilu.

Do  roku  1974  bol  v komunite  v rakúskom  Innsbrucku,  kde  si  dopĺňal  štúdium teológie,  ktoré  ukončil  doktorátom  na  tému:  Kresťanská  humanita  a marxistický humanizmus  z hľadiska  fundamentálnej  teológie.  Istý  čas  vykonával  funkciu predstaveného  v dome  slovenských  jezuitov  v Staufene-Grunerne  v Nemecku. Potom  pastoračne  pôsobil  medzi  slovenskými  emigrantmi  v Nemecku  a v iných krajinách  sveta   ako  USA,  Kanada,  Švédsko,  Rakúsko  a ďalšie  krajiny  Európy. Osobitnú pozornosť pritom venoval najmä mladým ľuďom, pre ktorých organizoval letné  i zimné  tábory,  duchovné  cvičenia,  prednáškové  stretnutia  a semináre. V rokoch  1974-1979  bol  redaktorom  časopisu  ECHO.  Svoje  úvahy  a štúdie uverejňoval  aj  v ďalších  časopisoch  zahraničných  Slovákov  ako  Posol  Božského Srdca Ježišovho či Slovenské hlasy z Ríma.

Od  roku  1976  aktívne  vypomáhal  v biskupsko-pastoračnej  službe  nemeckým veriacim  v arcidiecéze  Freiburg  in  Breisgau,  kde  sa  stal  pomocným  biskupom. V rokoch  1976-1990  dával  kurzy  teológie  v jej  vzdelávacích  strediskách.  Po  páde komunizmu  sa  mohol  vrátiť  na  Slovensko  a od  roku  1990  sa  podľa  potreby a možností  zapájal  aj  do  pedagogickej  a pastoračnej  práce.  V rokoch  1991-1992 prednášal  hermeneutiku  a teodíceu  –  náuku  o výklade  biblických  textov  – a základnú  teológiu  v Kňazskom  seminári  biskupa  Jána  Vojtaššáka  v Spišskom Podhradí,  a v rokoch  1993  až  2005  pravidelne  na  Teologickej  fakulte  Trnavskej univerzity v Bratislave.  

Od  2.  augusta  2009  bol  členom  seniorátu  SJ  v Ivanke  pri  Dunaji,  kde  okrem vytvárania  spoločného  bratského  rehoľného  života  bola  jeho  najdôležitejším poslaním modlitba za Cirkev a Spoločnosť Ježišovu. Tam vo svojej záveti napísal aj slová  vďaky:  „Ďakujem  P. Bohu  za  dar  povolania  do  Spol.  Ježišovej  a všetkým predstaveným  rehole  a spolubratom  slovenskej,  českej,  rakúskej  a nemeckej provincie, že som v tomto povolaní mohol vydržať až do smrti“.

Zomrel  zaopatrený  sviatosťami  počas  modlitieb  v kruhu  sestier  a spolubratov v Senioráte SJ v Ivanke pri Dunaji dňa 24. augusta 2018 popoludní.

Pane, prijmi svojho služobníka biskupa Dominika do plnosti tvojej slávy!

-jb-

27 augusta 2018, 11:31