Beta verzia

Cerca

Vatican News
Sestry Kongregácie Božského Vykupiteľa - sprava: sr. Katarína Krištofová, sr. Akvináta Lipovská a sr. Arimatea Kiškovská Sestry Kongregácie Božského Vykupiteľa - sprava: sr. Katarína Krištofová, sr. Akvináta Lipovská a sr. Arimatea Kiškovská 

Sestry Božského Vykupiteľa o charizme budúcej blahoslavenej Matky Alfonzy

V súvislosti s blahorečením ctihodnej matky Alfonzy Márie Eppingerovej, ktoré bude 9. septembra 2018 vo francúzskom Štrasburgu, prinášame svedectvá sestier Kongregácie Božského Vykupiteľa o aktuálnosti jej charizmy v dnešnej dobe.

Matke Alfonze Márii Eppingerovej (1814 – 1867) Boh zveril charizmu na danú dobu veľmi aktuálnu, ale aj dnes veľmi modernú. Sestry počnúc založením z kláštora vychádzali v ústrety trpiacemu človeku. Ich prioritou bolo dielo milosrdnej lásky, predovšetkým ošetrovanie chorých v ich príbytkoch, sprevádzanie zomierajúcich, venovanie sa opustených deťom, ktoré nemali možnosť chodiť do školy.

K svojej zakladateľke sa sestry Božského Vykupiteľa hlásia spolu s ďalšími dvoma vetvami jednej duchovnej rodiny. Jej sestry momentálne žijú v 19 krajinách, na 4 kontinentoch a v 68 diecézach sveta.

Hovorí postulátorka blahorečenia

Sestra Katarína Krištofová SDR je postulátorkou procesu blahorečenia. V minulosti pôsobila v Ríme ako generálna predstavená kongregácie. Osobnosť Matky Alfonzy Márie a jej odkaz pre dnešok približuje pre Vatikánsky rozhlas týmito slovami:

AUDIO – Rozhovor so sr. Katarínou (15 min.)

„Naša zakladateľka matka Alfonza Mária, ktorá bude čoskoro blahorečená, je vzorom veľkej túžby po Bohu, ktorú chcela vzbudiť v každom človeku. Hovorila, že Boh stvoril človeka pre šťastie. A po čom túži človeka dneška viac, než po šťastí? Ak mala vplyv na iných, tak to bolo ovocie jej vnútorného života. Bola duchovne bohatá a kto veľa vlastní, ten môže veľa rozdávať. Bola plná súcitu a spoluúčasti. To robilo ľuďom dobre a cítili sa k nej priťahovaní.

Keďže žila vo vnútornom spoločenstve s Bohom, stala sa oporou pre mnohých. Neustále hľadala, čo je Božia vôľa, a keď ju rozpoznala, hneď sa riadila podľa nej. Úžasne dôverovala Bohu, ktorý jej dal dar vízií a dar čítať v srdciach ľudí, aby pomohla mnohým svojimi radami. Všetko, čo zažila, využila neskôr po založení, aby mohla sestrám radiť. Zdôrazňovala im, že práve pod Kristovým krížom nájdeme aj svoj kríž.

Jej charakter bol formovaný jej vnútrom, veľkou láskou k blížnemu, dokonca veľkou láskou k hriešnikom. V človeku, ktorý sa pomýlil, videla Božie stvorenie - hriech videla ako protiklad Božej lásky - a chcela mu pomôcť. Pri svojej službe uprednostňovala chudobných, diskriminovaných, opustených ľudí na okraji spoločnosti a deti.“

Blíži sa slávnosť blahorečenia, môžete prezradiť niečo o jej príprave, o osobách a programe?

„K programu môžem povedať, že blahorečeniu bude 9. septembra v Štrasburgu v katedrále Notre-Dame predsedať novovymenovaný prefekt Kongregácie pre kauzy svätých Kardinál Giovanni Angelo Becciu. Ešte predtým, 31. augusta, na čele s arcibiskupom zo Štrasburgu Mons. Luc Ravelom, sa zídeme v rodnom meste matky Alfonzy Márie v Niederbronne, kde začneme novénu pred blahorečením.

V procesii pôjdeme od rodného domu zakladateľky, budeme pokračovať do protestantského kostola - kde sa už vyše 204 rokov uchováva krstiteľnica, kde sa Alžbeta stala Božím dieťaťom. Procesiu ukončíme v Kláštore sv. Jozefa – teda na mieste, kde stál prvý Kláštorík a to modlitbou vešpier. Ďalšie dni bude modlitba novény pokračovať v jednotlivých farnostiach diecézy.

Bezprostredne v predvečer slávnosti blahorečenia ukončíme novénu modlitbovou vigíliou v alsaskom mariánskom pútnickom mieste v Marienthali, kde zakladateľka ešte ako mladučké dievča putovala s rodičmi a tam nadobúdala vrúcny vzťah k Panne Márii. O necelé dva roky po založení kongregácie ustanovila práve v Marienthali spoločenstvo sestier, ktoré sa staralo o chorých kňazov. Na tomto mieste chceme prosiť za dobrý priebeh blahorečenia a ďakovať Panne Márii za dar novej blahoslavenej.“

Matka Alfonza Mária je osobnosťou, ktorá prepája kultúry, jazyky i vierovyznania. Symbolické je z tohto pohľadu aj miesto blahorečenia, Štrasburg.

„Áno, zrak sestier a laikov matky Alfonzy Márie z celého sveta sa upiera stále viac k Štrasburgu – hlavnému mestu Európy. Vieme, že Európa má dve hlavné mestá. Štrasburg, kde sídli Európsky parlament, Rada Európy a Európsky súd pre ľudské práva a Brusel, kde sídli Európska komisia.

Na malom letisku v Štrasburgu všetkých návštevníkov víta nápis: Štrasburg – srdce Európy. Pre nás to znamená veľmi veľa práve preto, že naša kongregácie bola založená biskupom, ktorý sídlil a dodnes sídli v Štrasburgu – v srdci Európy a tu schválil kongregáciu.

Čím viac sa blíži deň blahorečenia, tým viac objavujeme v tomto mieste, ktoré je určené na beatifkáciu symboliku, ktorá sa silno spája s našou zakladateľkou, ktorá mala veľké a milujúce srdce.

Božia Prozreteľnosť zariadila veci tak, že v Štrasburgu – v srdci Európy, kde majú sídla inštitúcie ako Európsky parlament, Rada Európy a Európsky súd pre ľudské práva, ktoré rozhodujú o osude človeka a spoločnosti schvaľovaním zákonov, rozhodovaním o spravodlivosti a obhajovaním ľudských práv, bude v tomto meste v Katedrále Notre-Dame blahorečená jednoduchá a verná dcéra Alsaska, ktorá celý svoj život zasvätila tomu, aby pomáhala budovať trpiacemu človeku lepší a krajší zajtrajšok, išla v ústrety všetkým bez rozdielu stavu a náboženstva, starala sa všestranne o deti  a bola obhajkyňou práv chudobných a nespravodlivo vysúvaných na okraj spoločnosti.

Tak jej blahorečenie je naozaj kairos – príhodný čas, v ktorom nám Boh dáva novú blahoslavenú Alfonzu Máriu ako morálny kompas, podľa ktorého sa máme orientovať. Prosíme ju, aby sa silno prihovárala za tieto inštitúcie a  všetkých bez rozdielu, aby ani dnes nechýbali človeku a spoločnosti spravodlivé zákony a bola chránená ľudská dôstojnosť. Aby nechýbali ani sestry matky Alfonzy Márie, ktoré pôjdu v ústrety trpiacemu človeku. Totiž  napriek obrovskému technologickému pokroku -  choroba, duševné e fyzické utrpenie a chudoba, „nevyšli z módy“ a Európa i celý svet sa stále zmietajú v chaose tak politickom ako aj ekonomickom.“ 

Pri blahorečení budú k verejnej úcte vystavené relikvie Matky Alfonzy Márie. Prezraďte niečo o jej relikviách, ako bude vyzerať relikviár a kde bude uložený?

„Od promulgácie dekrétu o zázraku na príhovor Alfonzy Márie a zahájenia príprav na jej blahorečenie vidíme veľký príliv pútnikov – osobností, jednotlivcov, skupín a farností – k jej hrobu a relikviám, ktoré sú vo veľkom relikviári uložené v Oratóriu v Oberbronne neďaleko Štrasburgu, kde je sídlo Materského generálneho domu.

Pre slávnosť blahorečenie je pripravený veľký relikviár s relikviou matky Alfonzy Márie, ktorý zostane v katedrále v kaplnke sv. Kataríny, aby si ju uctili všetci, ktorí katedrálu v Štrasburgu navštívia nielen v čase blahorečenia, ale aj neskôr, aby ju mohli prosiť o príhovor u Boha vo všetkých svojich záležitostiach.

Budúca blahoslavená, matka Alfonza Mária, prešla vo svojom živote fyzickým a duševným utrpením každého druhu, preto veľmi dobre rozumela a aj dnes porozumie každému, kto ju bude prosiť o príhovor. Preto sa nebojme a nehanbime prosiť ju o čokoľvek. Ona naše prosby rada prednesie Bohu a prihovorí za nás u Neho.

Dnes, viac než inokedy, všetci: bohatí či chudobní, zdraví či chorí túžia po dobrých rehoľných sestrách ošetrovateľkách a učiteľkách. Predovšetkým však túžia po osobách, ktoré vedia byť duchovnými matkami, aby im mohli zveriť život, plány a svoj ľudský i sociálny osud. Toto bola úloha našej zakladateľky a toto ostáva aj úlohou jej sestier naďalej.“

Duchovná príprava na blahorečenie je zaiste aj príležitosťou prežívania jednoty vašich rozličných vetiev a celej duchovnej rodiny...

„Považujem za dôležité a významné spoločenstvo medzi našimi kongregáciami vo Francúzsku, Nemecku a v Ríme, ktoré naplno čerpá z jej spirituality a pripravuje sa hlavne duchovne na blahorečenie spoločnej zakladateľky.

Svedectvo tejto vzájomnosti medzi sestrami je silné, pretože sa snaží žiť duchovnosť našej matky v dobe poznačenej individualizmom a relativizmom. Preto nech nasledovanie príkladu zakrátko blahoslavenej matky Alfonzy Márie pomáha sestrám a laickým členom objaviť mladú tvár Cirkvi a spoločnosti, schopnej žiť a zdieľať sa a ponúknuť hlavne mladým konkrétne znaky nádeje.

Budúca blahoslavená sa často modlila: „Najdrahší Ježiš, zmiluj sa nad mládežou, daj mladým viac lásky k čnostiam a zbožnosti, zapáľ ich svojou láskou.“ Touto cestou sme sa pripájali k modlitbe aj za mladých na práve skončenej P18 v Prešove.

Nielen sestry vo svete, ale aj celé Alsasko sa snaží touto prípravou na blahorečenie prežívať autentickú cestu svätosti svojej krajanky, obdarenej mimoriadnymi darmi a milosťami.

Chcem z hĺbky srdca poďakovať všetkým sestrám a laickým členkám a členom našej veľkej Duchovnej rodiny na Slovensku a vo svete za konkrétne služby každej kvality a kvantity, ktoré v duchu charizmy matky Alfonzy Márie ľuďom s láskou ponúkajú.

Vyprosujme si navzájom, aby jedinečná udalosť blahorečenia, na ktorú sa pripravujeme, sprítomnila matku Alfonzu Máriu ľuďom práve prostredníctvom nás, jej sestier na celom svete. Toto bude najkrajší spôsob akým si ju uctiť.“

Svedectvo o službe chorým a zomierajúcim     

Sestra Akvináta, vlastným menom Anna Lipovská, je v súčasnosti členkou komunity Sestier Božského Vykupiteľa v Nemeckom pápežskom kolégiu Teutonicum priamo na území Vatikánu. V minulosti sa na Slovensku 15 rokov venovala službe ošetrovania chorých v ich príbytkoch. O skúsenostiach z tohto náročného apoštolátu sa podelila týmito slovami:

AUDIO – Svedectvo sestry Akvináty (3 min.)

„Dnes žijeme v dobe veľkých technických vymožeností a rozvoja medicíny. Napriek tomu, choroba, utrpenie a umieranie sú skutočnosti, ktorým nie je možné zabrániť. A tu, ako sestra matky Alfonzy Márie, vidím obrovské pole možností aktualizovať jej charizmu aj dnes. Pri práci v domácej ošetrovateľskej starostlivosti som sa stále nechala viesť duchom našej zakladateľky. Ona sa pri ošetrovaní chorého za neho najprv modlila a prosila Pána o pomoc pre neho.“

Čo je špecifikom vašej kongregácie?

„Špecifickosť našej kongregácie je: ísť do príbytkov a konať telesné a duchovné skutky milosrdenstva  a všetko ostatné v dôvere ponechať Bohu.“

Mohli by ste spomenúť nejakú silnú skúsenosť z tejto Vašej služby?

„Počas mojej ošetrovateľskej práce, napriek náročnostiam a ťažkostiam, má Boh formoval aj cez chorých. Spomínam si na chorú pacientku v terminálnom štádiu. Rodina ju vzorne opatrovala, a ja  som  k nej chodila vykonávať odbornú ošetrovateľskú starostlivosť. Nebolo to vždy príjemné, ani ľahké, ale napriek tomu ma chorá vždy očakávala. Keďže som vedela, že prežíva posledné chvíle svojho života a odchádzala som na dovolenku, pri rozhovore som sa jej spýtala, či má počká, kým sa vrátim. Chorú moja otázka nezaskočila, ale duchaprítomne s pokojným pohľadom mi odpovedala: Nie, sestrička, nepočkám vás už, ale všetkých od vás v nebi pozdravím.

Z jej odpovede som zacítila silu Božej prítomností a pochopila som, že sa na stretnutie s Pánom naozaj teší. Toto bolo pre mňa veľkou odmenou. Verím, že pozdravila aj matku Alfonzu Máriu, ktorá nás aj dnes vedie k tomu, aby sme s láskou a trpezlivosťou sprevádzali chorých a umierajúcich na ceste do večnosti.“

Duchovné materstvo a podpora kňazov 

Svedectvo sestry Ľudovíty Anny Kazimírovej SDR hovorí o vzťahu zakrátko blahoslavenej rehoľnej zakladateľky M. Alfonzy Márie Eppingerovej ku kňazom. Sestra Ľudovíta pochádza zo Stropkova a pracovala 17 rokov v zdravotníctve na geriatrickom a internom oddelení. Dnes sa stará o sakristiu v nemeckom kňazskom kolégiu Teutonico v Ríme, kde v súčasnosti bývajú kňazi viacerých národností.

AUDIO – Svedectvo sestry Ľudovíty (5 min.)

Aký súvis má vaše terajšie pôsobenie v tomto kolégiu s charizmou vašej zakladateľky?

„Naša zakladateľka Alfonza Mária už ako malé dieťa sa často pýtala: Kto je to len kňaz, keď môže denne držať v rukách Ježiša? Ako dospievajúca si uvedomovala, že je to Alter Christi – druhý Kristus. Na prijatie prvého svätého prijímania sa veľmi pripravovala, pretože si uvedomovala veľkosť milosti, ktorú jej Boh dáva a odvážila sa predložiť Bohu mimoriadnu prosbu: „Pane, ponechaj mi tohto kňaza po celý môj život.“ Vtedy ešte netušila, že sa to naozaj naplní.  Tento kňaz Dávid Reichard stál pri zrode kongregácie a podporoval ju hlavne duchovne po celý jej život. Často sestrám zdôrazňovala, že najväčšia milosť, ktorú nám Boh dal je ustanovenie Eucharistie a sviatosť kňazstva. Uvedomovala si význam a silu prítomnosti kňaza vo svojom živote a vo farnosti.

Za túto milosť bola veľmi vďačná. K úcte ku kňazom a vďačnosti voči nim viedla a formovala aj sestry. Pán ju obdaril víziami a predpovedaním budúcnosti. Prijímala mnohých kňazov, ktorí sa s ňou prišli poradiť a mnohí z nich dosvedčili, ako im jej rady pomohli.

Utrpením a zjednotením sa s Bohom dozrel v nej dar hlbokého duchovného materstva. Kňazi v nej rozpoznávali  duchovnú matku, ktorá im rozumie, napomína ich, odpúšťa, pomáha a má k nim bezvýhradnú dôveru.

Uvedomujúc si veľkosť daru kňazstva a zodpovednosti za dobré kňazské povolania aj dnes je našou snahou, v duchu našej (čoskoro blahoslavenej) zakladateľky, podporovať kňazov  v našom kolégiu po každej stránke a modliť sa za nich.

Ako to oni vnímajú? Pri rozlúčke po ukončení štúdia, keď sa vracajú do svojich krajín,  viacerí z nich sa s vďačnosťou vyjadria: „Najviac ma oslovila modlitba vášho spoločenstva a vaša pohotová služba s úsmevom na tvári.“ Je to pre nás povzbudením.

Ďakujeme Bohu za dar kňazstva a v modlitbách všetkým kňazom vyprosujeme na príhovor našej ctihodnej zakladateľky silu vytrvalosti a milosť svätého života.“

Starostlivosť o duchovné povolania

Rehoľná sestra Arimatea Kiškovská z Kongregácie sestier Božského vykupiteľa v súčasnosti pôsobí v Ríme v Nemeckom pápežskom kolégiu Teutonicum. Pre Vatikánsky rozhlas sa podelila so svojou skúsenosťou z pastorácie povolaní, ktorej sa v minulosti viac rokov venovala na Slovensku.

AUDIO – Svedectvo sestry Arimatey (4 min.)

Ako sa práca v pastorácii povolaní spája s charizmou vašej zakladateľky alebo v čom môže byť pre nás ctihodná matka Alfonza Mária prínosom v tejto oblasti?

„Úlohou každého spoločenstva je siať, sprevádzať, vychovávať, formovať a rozlišovať všetky povolania. V našej zakladateľke vidíme nielen veľmi dobrú formátorku pre svoje nasledovníčky, ale aj ona sama prešla zdravou formáciou už od detstva a to vďaka výchove vo svojej rodine a vo farnosti. Alžbeta nepoznala pojem pastorácia povolaní, ale s veľkým zápalom sa venovala aktivitám v rodine. Milovala život a vážila si, že žije v zdravo fungujúcej farnosti. Plne si uvedomovala, že pre nové povolania je dôležitá rodina a farnosť.

Počas dňa sa pri práci cvičila v rozhovore s Bohom a vo vnútornej modlitbe. To je aj dnes prvý predpoklad dobrej pastorácie povolaní.

K uskutočneniu správnej životnej voľby povolania predchádza sebapoznanie, snaha o neustály rast v živote viery, v cvičení sa v čnostiach, v prehlbovaní svojho osobného vzťahu ku Kristovi a k Panne Márii. Matka Alfonza Mária je nám v tom príkladom. Záležalo jej, aby sa mládež vyhýbala  hriechu, tak ako to ona od dieťaťa sama robila, a to aj napriek tomu, že sa jej posmievali. Ale viac bolo tých, ktorých  svojou duchovnosťou priťahovala.

V citlivom rozlišovaní rýchlo vybadala, že v jej okolí sa rozrastá aj neresť každého druhu. Chcela pred nimi ochrániť duše mladých a tak spolu s priateľkami začala viesť pobožnosti, starala sa o výzdobu kostola a neunikla jej žiadna príležitosť poslúžiť tomu, kto to potreboval. Veľa sa modlila za farnosť a farára Dávida Reicharda presvedčila, aby sa vo farskom kostole každú nedeľu a vo sviatok modlil ruženec na odčinenie urážok spáchaných voči Bohu. 

Odmenou za jej aktívny život medzi mladými a vo farnosti bolo, keď v deň  založenia kongregácie ju v Kláštoríku  čakali štyri dievčatá-postulantky, s ktorými začala spoločný život. Ako formátorka dbala na to, aby vychovávala zdravé povolania, lebo apoštolát, ktorý jej Boh zveril bol náročný - tak za čias keď žila, ako aj dnes.

Nadchnutá odvahou zakladateľky som sa na Slovensku venovala pastorácii povolaní a spolu s Košickým diecéznym tímom sme prichádzali do farnosti na víkend na pozvanie kňaza.

Mladí sa ma často pýtali, či som mala 100% istotu, že ma Boh volá. Dnešný človek hľadá istoty, zabezpečenia. Ale jediná istota, ktorá hýbe celým svetom, aj dnes, je Boh! A tejto istote, ktorou bol aj pre mňa jedine Boh, som vo svojej mladosti povedala svoje ÁNO. Jedine s touto dôverou v Božiu silu a nesmiernu lásku, ktorou si ma On sám uchvátil, môžem svoje ÁNO opakovať denne a to mi dodáva odvahu ísť aj za hranice rodnej krajiny, aby som svedčila kdekoľvek a komukoľvek, že pre Boha sa oplatí žiť!

Preto pozývam aj poslucháčov Rádia Vatikán k modlitbe, slovami našej zakladateľky, za duchovné povolania a za kňazov, aby mali radosť zo svojej služby a milovali svoju farnosť, ktorá je kolískou nových povolaní:  „Najdrahší Ježiš, prosím ťa, zmiluj sa nad touto farnosťou! Nech všetci farníci spoznajú milosti, ktoré im dávaš. Zmiluj sa predovšetkým nad rodičmi: Osvieť ich, aby sa lepšie starali o duše svojich detí. Zmiluj sa nad mládežou, daj mladým viac lásky k čnostiam a zbožnosti, zapáľ ich svojou láskou!”

Spracoval: Jozef Bartkovjak SJ

13 augusta 2018, 11:17