Cerca

Vatican News
Sv. Ignác z Loyoly Sv. Ignác z Loyoly, autor Duchovných cvičení s pravidlami o rozlišovaní duchov 

Peter Dufka SJ: Rozlišovanie duchov podľa sv. Ignáca (3)

V čase neútechy by sa nemali robiť žiadne rozhodnutia, pretože akékoľvek rozhodnutie v tomto čase urobíme, bude zlé. Čas útechy je nielen obdobím dobrých rozhodnutí, ale i akéhosi nadobúdania duchovnej energie a síl. Tento stav nás neraz pripravuje na prekonávanie kríz a skúšok.
P. Dufka: Rozlišovanie podľa sv. Ignáca (3)

V rímskom chráme Del Gesù, neďaleko izieb, v ktorých žil a zomrel sv. Ignác z Loyoly, je chodba, ktorú vymaľoval rehoľný brat Andrea Del Pozzo. Na jej konci možno vidieť dvoch anjelov, ktorí hrajú každý na svojom hudobnom nástroji.  Jeden hrá na husliach, ktorých zvuk je vysoký, jasný a ľahko zrozumiteľný. Druhý anjel hrá na viole da gamba, ktorú charakterizujú nižšie a menej jasné tóny. Tieto dve postavy anjelov, spolu s ich nástrojmi, znázorňujú duchovné impulzy dobrého a zlého ducha, ktoré sa dotýkajú duše človeka podobne, ako sa zvuky dotýkajú jeho sluchu. Sluch slúži na identifikáciu rozličných zvukov a duchovné rozlišovanie slúži na identifikáciu rôznych duchov.

  

Rozlišovanie má v duchovných cvičeniach sv. Ignáca dôležité miesto a v jeho živote   sa kryštalizovalo postupne. Bolo však už  pri zrode jeho osobnej konverzie.  V roku 1517 počas bitky pri Pamplone utrpel ťažké zranenie a v dôsledku liečby bol nútený zotrvať dlhý čas na zámku v rodnej Loyole. Počas   rekonvalescencie mal možnosť čítať životopisy svätých a predovšetkým život Ježiša Krista. Tu  sa začala jeho konverzia. Postupne sa hlbšie oboznámil i s modlitbou a kontempláciou, ktorých základ tiež položil na duchovnom rozlišovaní. Rozlišovanie bolo teda súčasťou jeho života a malo by byť podstatnou časťou duchovného života nielen zasvätenej osoby, ale každého kresťana. 

Na spomínanom obraze od Andreu Pozza sú vyobrazení dvaja anjeli, ktorí charakterizujú dobrého a zlého ducha. Podľa vonkajších znakov sa dajú pomerne ľahko identifikovať oboch anjelov. Prvý z nich drží v ruke husle, dopadá na neho svetlo a je symbolom duchovnej útechy, ktorú sv. Ignác popisuje takto: „Je to vnútorná emócia, vďaka ktorej duša človeka cíti hlboký vzťah k Bohu, svojmu Stvoriteľovi. Uvedomuje si jeho dobrotu a pociťuje smútok nad všetkým, čím sa proti nej prehrešil.“ Niektorí autori nazývajú duchovnú útechu hudbou ticha, pretože zaznieva v pokojnom a vyrovnanom vnútri človeka.

Oproti anjelovi útechy sedí druhý anjel hrajúci na  nástroji vydávajúcom nízke tóny. Tento anjel je vyobrazený v tmavých farbách a nachádza sa v tmavej časti miestnosti. Predstavuje pochmúrnu temnotu, nejasnosť a náklonnosť k nízkym a prízemným veciam.

Toto vyobrazenie dvoch anjelov zachytáva dva rozdielne duchovné  stavy, ktorým sa žiadny človek nevyhne. Zmocňujú sa každého jedného z nás. Sv. Ignác však radí, ako si v nich počínať. V čase neútechy by sa podľa neho nemali robiť žiadne rozhodnutia, pretože akékoľvek rozhodnutie v tomto čase urobíme, bude zlé. Charakterizuje ho roztržitosť, nestálosť, smútok, beznádej a lenivosť. Čas útechy je nielen obdobím dobrých rozhodnutí, ale i akéhosi nadobúdania duchovnej energie a síl. Tento stav nás neraz pripravuje na prekonávanie kríz a skúšok. Útecha nás vedie správnym spôsobom k pokore, ktorá je podľa sv. Augustína bránou všetkých čností. Tento stav duše vedie k  harmónii a usporiadaniu nášho vnútra.

Žiadny duch, ani zlý a ani dobrý, nemôže pôsobiť bezprostredne na myseľ a ani na   vôľu človeka. Sú to len impulzy, hnutia a  ponuky, ktoré prichádzajú zvonka, i keď ich v prvom momente zachytávame ako niečo vlastné. Podnety zvonka sú morálne neutrálne. Zodpovednosť nesieme až za vnútornú rezonanciu či reakciu na ne. Je niekoľko jednoznačných kritérií, na základe ktorých možno zistiť, aký duch sa dotýka duše človeka.  

Boží duch vnuká dobré myšlienky, vedie k čnostiam, ku konkrétnym činom dobra.  Je to duch pravdy, vedie ku konaniu v súlade so svedomím a predovšetkým s Božím slovom, vnáša svetlo do neprehľadných situácií. Tento duch človeku veci ponúka, nikdy nenanucuje a nerobí nátlak. Veci Božieho ducha sú vždy nové a nadchýnajú človeka. Nevyhýba sa askéze a postupne prináša ovocie Ducha Svätého, ktorým je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.

I zlý duch prináša svoje ovocie. Je to zmyselnosť, nepriateľstvo, nenávisť, hnev, zvady, roztržky, závisť a im podobné. Hnutia tohto ducha vzbudzujú príťažlivosť k falošnej láske a k tolerancii zla. Zlý duch neposkytuje slobodu, ale vnútorne sa nanucuje človeku.  Prehlbuje v nás pochybnosti a neistotu. Vedie k poverčivosti, k falošnému pocitu duchovnej dôležitosti a  pýchy. Zlý duch vplýva na našu fantáziu, zmyslové túžby, vyvoláva z našej pamäte rušivé spomienky a obrazy. Vie s istou genialitou nájsť slabé miesta človeka, aby ich urobil ešte slabšími a cez ne narušil základ osobnosti. Používa klamstvo ako pravdu a zlo predkladá ako dobro. Na dosiahnutie svojho cieľa falošne používa i zdanlivo dobré, ba duchovné prostriedky.

Ešte mám v živej pamäti nábožnú matku  piatich detí. Miesto toho, aby sa o ne starala vtedy, keď to najviac potrebovali, chodila do kostola denne i na dve sv. omše a nezištne pomáhala na fare. Keď deti vyrástli a odišli z domu, odišla i ona z kostola i z fary. Keď ich už nemohla sprevádzať svojou osobnou prítomnosťou, prestala ich i duchovne sprevádzať. Z akýchsi zvláštnych dôvodov úplne zanevrela na cirkev. Nečudo, že jeden z jej synov vstúpil do sekty Svedkov Jehovových a i ostatní opustili vieru. Diabol vie, ako má oklamať človeka. Je majster klamstva.  

Milí priatelia, obdobie prázdnin a dovoleniek ponúka i chvíle ticha, v ktorých sa môžeme viac započúvať do vlastného vnútra a rozpoznať nenápadné  hnutia našej duše. Možno sa nám podarí za nimi odhaliť rozličných duchov, ktorí sa nás dotýkajú a vedú istým smerom. Je dobre občas prekontrolovať tento smer. 

05 augusta 2018, 18:08