Peter Dufka SJ: Rady Evagria Pontského o duchovnom boji

Milí priatelia, v našej pravidelnej rubrike sa venujeme duchovnému rozlišovaniu. V  minulom vysielaní sme sa zaoberali témou duchovného rozlišovania v Novom zákone. Dnes by sme chceli venovať pozornosť  Evagriovi Pontskému, jednej z  najvýznamnejších postáv starovekého mníšstva.

Evagrius je známy až do dodnes vďaka svojej náuke o duchovnom boji proti zlým myšlienkam a duchovnému rozlišovaniu. Duchovné rozlišovanie má podľa neho charakter spoznávania hnutí duše, ktoré spôsobuje dobrý a zlý duch. Venuje zvýšenú pozornosť prejavom zlého ducha, aby upozornil na nebezpečenstvá, ktoré  hrozia každému človeku.

Predovšetkým si všíma, akými pokušeniami je človek najčastejšie napádaný. Tu si pomáha príkladom pokúšania Ježiša na púšti a tvrdí, že podobne je to s každým človek. Ide o žiadostivosť tela, pýchu života a túžbu po bohatstve. Podľa neho je človek, najprv napádaný týmito troma silami zla a až potom nasledujú iné útoky.  Niektorí autori prirovnávajú tieto mocné útoky zla k ťažkým mechanizmom (typu buldozér), ktoré  poškodia stavbu tak, že zostanú len osamelo stojace  múry. Na zničenie týchto múrov už stačí oveľa menšia sila. Keby tieto múry  aj zostali stáť, nespĺňajú funkciu stavby, ale sú len akousi  spomienkou na budovu, ktorá tu kedysi stála. Takto je to s človekom, ktorý neodolá trom hlavným útokom zlého. I keď by si zachoval niektoré  čnosti,  zostanú len osamelými múrmi, pričom duchovná stavba človeka je už zrútená.

Podobný obraz silných útokov používa i sv. Ignác z Loyoly, keď ľudskú osobu prirovnáva k stredovekému hradu. Nepriateľ, ktorý sa ho chce zmocniť obchádza hrad  a hľadá najslabší múr, na ktorý by mohol úspešné zaútočiť. Keď sa mu podarí cez toto slabé miesto vniknúť do hradu, zmocní sa ho a zachované  časti opevnenia už nemajú žiadnu obrannú funkciu. Žiadostivosť tela, pýcha života a túžba po bohatstve sú teda najsilnejšími útokmi na človeka, ktorými sa diablovi najskôr podarí narušiť stavbu osobnosti a tak sa jej zmocniť.

Evagrio si tiež všíma, že jednotlivé pokušenia so sebou súvisia. Hovorí že niektorí démoni sa navzájom podporujú  a útočia spoločne. Pozoruje, ako nestriedmosť v jedení a pití úzko súvisí so zmyselnosťou a nečistými myšlienkami. Túžba po bohatstve sa priatelí s hnevom. Ak človek podľahne  uvedeným trom útokom, ktoré pokúšali aj Ježiša, zničia  ho tak rýchlo a dôkladne ako ťažké mechanizmy zničia stavbu. Avšak stavbu možno ničiť i pomaly a nenápadne, prostredníctvom ľahkých mechanizmov. To platí aj o duchovnej stavbe človeka. Ide o menej  agresívnych démonov z ktorých Evagrio uvádza najmä dvoch.  Je nim potulný démon a démon necitlivosti.  

Potulný démon pôsobí na človeka tak, že tento nevydrží na ničom systematicky a vytrvalo pracovať. Takýto ľudia majú tendenciu zabíjať čas nezmyselnými návštevami a dlhými rozhovormi. Evagrio je presvedčený o tom, že človek, ktorý sa bezcieľne pohybuje z jedného miesta na druhé, z jednej nedokončenej činnosti prechádza  k druhej a nie je schopný zotrvať pri jednej myšlienke, je pod vplyvom zlého ducha nestálosti.   

Druhý, menej agresívny démon je duch necitlivosti. Evagrio zachytáva prejavy tohto ducha nie len v chýbajúcom záujme o druhých, v neschopnosti  empatie a spolucítenia s inými, ale podľa neho sa tento duch prejavuje i stratou citlivosti voči Bohu, zmyslu pre hriech a istou tvrdosťou srdca, ktorá znemožňuje zachytávať  jemné podnety Ducha Svätého. Srdce človeka môže stvrdnúť podobne, ako zem na ktorú dlhé týždne praží horúce slnko. I keď sa spustí dážď, nevnikne do takto tvrdej pôdy. Podobne zatvrdne srdce človeka na potreby iných a na Božie podnety. Dážď Božej dobroty nevnikne do takéhoto srdca.

Osobitnú pozornosť venuje Evagrius Pontský snom a spontánnym predstavám. Zaoberá sa otázkou, ako je možné, že sa v našej fantázii  objavujú obrazy, ktoré nás vyrušujú a prekvapia svojou negatívnou podobou. Hovorí, že démoni do istej miery ovládajú našu pamäť a usmerňujú jej činnosť. Akoby niekto  riadil to, aké obrazy  nám zídu na um. Ale ako zlí duchovia môžu vstúpiť do našej pamäte? Evagrio predpokladá,  že prostredníctvom vášni. Vychádza z toho, že ľudia slobodní od vášni nemajú pokušenia tohto druhu. A tak vášne a zlozvyky sú spúšťacím mechanizmom aj týchto podvedomých obrazov. Všíma si ako sú s vášňami spojené niektoré spomienky.  Pozoruje, čo človek prežíva pri spomienke na veci v prírode. Na strom, kameň či rieku si človek spomenie bez mimoriadnej naviazanosti či vzrušenia.  Avšak pri spomienke na zlato alebo peniaze, sa takmer automaticky objaví túžba po vlastníctve a lakomosť. Toto nepovažuje za prirodzený jav, ale za pokušenia zlého.

Na spoznanie ducha, ktorý sa k nám približuje, je podľa Evagria dobré niekedy nechať tohto ducha pôsobiť, aby sa odhalila jeho taktika. Hovorí, že niekedy má význam vysledovať miesto, čas a okolnosti, za ktorých nás pokúša,  aby sme ho mohli v budúcnosti  ľahšie  a hneď na začiatku identifikovať. Pozoruje, že v momente pokúšania je myseľ človeka akoby zatemnená a nevidí presne to, čo sa odohráva v jeho vnútri. a Preto je potrené počkať, pokiaľ sa démoni vzdialia. Odporúča utiahnuť sa a v tichosti opätovne chronologicky prežiť celú situáciu. Nie však tak, aby nás táto reflexia opäť priviedla do pokušenia. Ešte mám v živej pamäti kňaza, ktorý neustále opakoval niektoré prežité udalosti, aby lepšie spoznal, aký duch bol za tou  či onou udalosťou.  Je to niečo podobné, ako keď chceme zapísať do nôt zvukový záznam z nejakého nosiča. Na presný zápis je potrebné záznam opakovane počuť, možno i spomaliť rýchlosť prehrávania a tak presne zapísať to, čo počujeme. Podobné prehrávanie v pamäti nám pomôže odhaliť, aký duch sa nás dotýka. Dobrý alebo zlý.

Milí priatelia, pozorovania  o duchovných útokoch na človeka, ktoré nám ponúka Evagrius Pontský sa môžu zdať značne zastarané a vyjadrené ťažkým jazykom doby. Napriek tomu sú mimoriadne aktuálne aj dnes a môžu osvetliť duchovné podnety každého človeka.