Vatican News

Uplynulo 30 rokov od smrti Božieho sluhu o. Jána Mastiliaka CSsR

Uplynulé storočie, poznačené ideológiou režimov, vyprofilovalo v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku viaceré osobnosti, ktorých výnimočný charakter i schopnosti obzvlášť vynikli v náročných podmienkach prenasledovania. Jednou z nich bol nepochybne i Boží sluha o. Ján Mastiliak, CSsR, ktorého 30. výročie smrti sme si pripomenuli 18. septembra.

Samuel Jackanič SJ

Ján Mastiliak sa narodil 5. novembra 1911 v Nižnom Hrabovci v chudobnej rodine Mikuláša a jeho manželky Anny ako ich posledné, tretie dieťa. Jeho detstvo bolo poznačené skorou smrťou otca, ktorý zomrel pri banskom nešťastí v USA. Jána a jeho dvoch súrodencov tak vychovávala zbožná matka Anna. Najmladší Ján bol odmalička veľmi nadaný, a preto keď sa naskytla príležitosť, mama zašla do neďalekého Nižného Hrušova, kde v roku 1922 konali sväté misie redemptoristi, aby ich poprosila o pomoc.

Ján spolu s bratom Michalom tak odišli ešte v auguste toho istého roku do juvenátu redemptoristov v Hlučíne. Malého Jána si tu rýchlo obľúbili pre jeho zbožnosť a záľubu v štúdiu. Vynikal predovšetkým v štúdiu cudzích jazykov, najmä gréčtiny a nemčiny. V roku 1928 sa rozhodol, že požiada o vstup do Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, a stal sa tak vôbec prvým slovenským gréckokatolíckym redemptoristom. Noviciát si vykonal v Stropkove a 2. augusta 1929 zložil prvé rehoľné sľuby. Kňazskú vysviacku prijal z rúk vladyku Alexandra Stojku 12. augusta 1934 a primičnú božskú liturgiu slávil o týždeň neskôr v rodnom Nižnom Hrabovci. Predstavení ho kvôli jeho nadpriemerným schopnostiam poslali v jeseni roku 1937 na Pápežský východný inštitút do Ríma, kde zostal až do roku 1944.

Tragický rok 1950 ho zastihol v kňazskom seminári redemptoristov 

v Obořišti, kde vyučoval dogmatickú teológiu, filozofiu, asketiku, orientálne predmety, psychológiu a cudzie jazyky. 14. marca 1950 si tam pre neho prišli  pracovníci Štátnej bezpečnosti a od 31. marca do 5. apríla bol súdený a odsúdený vo vopred pripravenom a naplánovanom Monsterprocese „Machalka a spol.“ v Prahe. Išlo o prvý vykonštruovaný proces v réžii komunistickej strany, ktorého cieľom bolo zastrašiť katolícku verejnosť a ktorý mal poskytnúť ideologické zdôvodnenie následnej likvidácie kláštorov v „Akcii K“. Jeho strojcovia si tak preň vyhliadli 10 známych a rešpektovaných rehoľníkov, medzi ktorých patril i o. Ján.

Jánovi Mastiliakovi bol za údajné vytvorenie vatikánskej špionážnej siete a vlastizradu pôvodne navrhovaný trest smrti. Nakoniec bol odsúdený na doživotie, ktoré bolo neskôr zmenené na 25 rokov väzenia. Na slobodu bol prepustený po 15 rokoch ťažkého žalára vo väzniciach v Ruzyni, Pankráci, Mírove, Valdiciach a Leopoldove po amnestii 10. mája 1965.

Otec Ján nerád rozprával o väzenskom období svojho života, na výslovnú žiadosť predstavených však napísal v roku 1985 krátku knižočku s názvom ,,Hrsť spomienok“, ktorá nám zanechala vzácne svedectvo o vtedajších pomeroch i o ušľachtilosti a kráse jeho ducha. Iné krásne svedectvo o ňom z obdobia, keď spolu obývali väzenskú celu, nám zanechal dominikán páter Silvester Braito: ,,Rád sa utiahne do kúta izby. Premýšľa a modlí sa. Ale keď sme pri debate potrebovali niečo vysvetliť, spomenúť si na nejakú udalosť, rok alebo okolnosti, vždy sme sa obrátili na neho. Pomohol. Je ako chodiaci náučný slovník“.

Od roku 1968 až do svojej smrti býval v rodine Brajerovcov 

na Sázavského 8 v Prešove. V rokoch 1968 – 1981 bol protoigumenom Michalovskej viceprovincie redemptoristov a významným spôsobom sa zaslúžil o obnovu Gréckokatolíckej cirkvi a preklady liturgických textov do slovenčiny. Tajne u neho vyštudovalo viac ako 30 rehoľných a eparchiálnych kňazov, bol formátorom a spovedníkom rehoľných sestier a laikov. Žil pod stálou kontrolou Štátnej bezpečnosti, ktorá ho považovala „za šedú eminenciu gréckokatolíckeho biskupského úradu v Prešove s obrovským vplyvom na ordinára Hirku, ktorému robí poradcu“. Ťažiskom jeho práce bola „aktivizácia nelegálnej Cirkvi a laického apoštolátu“.

Kvôli jeho mimoriadnej skromnosti je ťažké presne určiť, koľko cudzích jazykov vlastne ovládal, od prepustenia z väzenia až do svojej smrti však preložil do slovenčiny neuveriteľných 103 knižných titulov. Jeho záber bol veľmi široký. Prekladal knihy z oblasti liturgie, duchovnosti, histórie rehole redemptoristov, unionizmu, ekumenizmu, hagiografie, ekleziológie či filozofie.

Boží sluha Ján Mastiliak zomrel 18. septembra 1989 v Prešove. Pohrebné obrady sa uskutočnili 22. septembra v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa a vykonal ich vtedajší ordinár prešovskej gréckokatolíckej eparchie Ján Hirka. Pochovaný bol na mestskom cintoríne v Michalovciach.

Arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ 31. januára 2015 oficiálne otvoril beatifikačný proces na archieparchiálnej úrovni o živote a hrdinských čnostiach o. Jána. Cirkev týmto spôsobom oficiálne potvrdila, že bude skúmať príklad jeho života i povesť svätosti, ktoré fascinujú a inšpirujú dodnes.

Otec Ján počas svojho života za svoju vernosť a prácu nedostal žiadne vyznamenanie či ocenenie. Ba čo viac, zomrel tesne pred novembrovou revolúciou a nedočkal sa vytúženej slobody, za ktorú trpel a vytrvalo sa modlil. Svojou modlitbou a prácou však ponúkol svoje sily a schopnosti do služby Bohu v čase a priestore, v ktorých žil, a svojím spôsobom tak pripravil Cirkev na obdobie slobody a rozkvetu.

Modlime sa, aby sme i my, posilňovaní jeho príkladom, radostne a vytrvalo pracovali pre dobro iných bez nároku na odmenu v prostredí, do ktorého nás Pán posiela.

S. Jackanič: 30 rokov od smrti o. Jána Mastiliaka
22 septembra 2019, 16:51