Vatican News
Archívna snímka: Koncelebrácia pri oltári sv. Jána Pavla II. pri 40. výročí biskupskej vysviacky kard. J. Tomka (15. sept. 2019) Archívna snímka: Koncelebrácia pri oltári sv. Jána Pavla II. pri 40. výročí biskupskej vysviacky kard. J. Tomka (15. sept. 2019)  (Jozef Bartkovjak SJ)

Kardinál Gambetti vysvetľuje smernicu o celebrovaní v Bazilike sv. Petra

Nový duchovný správca Baziliky sv. Petra a vikár Svätého Otca pre Mesto Vatikán, ktorým je od 20. februára kardinál Mauro Gambetti z rehole minoritov, vydal usmernenie ohľadom organizácie slávenia svätých omší počas ranných hodín na oltároch v početných kaplnkách či bočných lodiach baziliky.

V čase medzi 7. a 9. hodinou prichádzajú do chrámu nad hrobom sv. Petra celebrovať sväté omše kňazi i biskupi rozličných národností, neraz sprevádzaní skupinami veriacich. Ako arcikňaz Baziliky sv. Petra sformuloval kardinál Gambetti 22. júna usmerňujúcu nótu, v ktorej vysvetľuje dva nosné princípy vychádzajúce z orientačného komunikátu vydaného 12. marca tohto roku vatikánskym Štátnym sekretariátom.

Prvým princípom je časové usporiadanie slávení tak, aby umožňovali koncelebráciu a zohľadňovali tak ducha Druhého vatikánskeho koncilu. Druhým princípom je rešpektovanie osobitných potrieb jednotlivých skupín z hľadiska jazykov a liturgických rítov, čiže dostatočné umožnenie výnimiek, avšak bez toho, aby nahradili platné pravidlo.

Obsah trojstranovej nóty kardinál Mauro Gambetti vysvetlil v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas - Vatican News.

Čo je zámerom tejto nóty?

„Zámerom je, veľmi jednoducho, vysvetliť vec, 

pretože viacerí už prosili o objasnenie ohľadom komunikátu, ktorý vydal Štátny sekretariát v marci. Chcem teda ponúknuť orientačný rámec s niekoľkými prvkami naviac, pre tých, ktorí chcú sláviť alebo sa zúčastniť na slávení v rannom časovom úseku od 7. do 9. hodiny, čo je kontext, na ktorý sa vzťahuje tak komunikát Štátneho sekretariátu, ako aj táto nóta.“

Uvádzate, že pre kňazov je najvhodnejšie, aby koncelebrovali, pretože liturgické úkony nie sú súkromnými. Z čoho vychádzate v tomto tvrdení?

„Toto zdôraznenie, ktoré som navrhol, vyplýva práve z tejto, dá sa povedať, reorganizácie ranných slávení, a týka sa kňazov, avšak v skutočnosti všetkých veriacich, pretože aj kňazi sú jednými z nich. Je to príležitosť pouvažovať a azda ešte hlbšie zachytiť, čo je významom nášho slávenia.

Povedal som, že to platí pre všetkých, pretože tzv. individuálna omša, kvázi súkromná, je sama o sebe istým druhom reštrikcie pre tzv. bojujúcu cirkev – ako sa to nazývalo kedysi  –, ale tento princíp stále platí. Je to istý druh obmedzenia, pretože spoločné slávenie plne vyjadruje tajomstvo viery, ktorú vyznávame, žijeme a ohlasujeme.

Je to aspekt, ktorý Cirkev odjakživa učí, a ktorý Koncil zdôraznil a učiteľský úrad následne upresnil, práve v úsilí urobiť osobitne evidentným princíp jednoty zhromaždenia Kristovho tela, ktoré slávením manifestuje krásu našej viery.“

V nóte pripomínate aj niektoré výnimky. Ktoré sú to?

„Cieľom je ponúknuť určité kritériá na pochopenie, kedy sú výnimky nanajvýš legitímne a prípustné. V zásade platí, že výnimky slúžia pre dobro veriacich: v kánonickom práve sa hovorí: salus animarum suprema lex (najvyšším zákonom je spása duší). A to platí aj v tomto prípade, čiže výnimky sa robia, pretože to môže byť väčším prínosom pre veriacich.

A teda, aby som uviedol príklad, ak sú tu skupiny s jazykmi, ktoré nemajú blízko k taliančine alebo latinčine, je azda vhodné, aby slávili samostatne v kaplnke. Alebo niekedy sú tu skupiny, ktoré pochádzajú z oblastí s rozdielnymi rítmi alebo tiež tematické púte súvisiace s formačnými fázami, ktorými veriaci prechádzajú, prípadne osobitné výročia.

Toto všetko sú pochopiteľné výnimky, ktorým sa snažíme plne vyjsť v ústrety, a ktoré naopak s veľkou radosťou vítame, keďže je to na osoh ľuďom, ktorí túžia koncelebrovať oddelene. A potom samozrejme existujú príležitostné dôvody, ak to ide v súlade s dôstojnosťou a stíšením, aké je potrebné zachovať v chráme.“

Čo môžete povedať ohľadom tých, ktorí chcú sláviť v mimoriadnej forme Rímskeho obradu?

„V tomto sa odvolávam na motu proprio Summorum pontificum, kde sa hovorí v zásade o vyplnení túžby tých veriacich a kňazov, ktorí chcú celebrovať podľa Rímskeho misála z roku 1962. Tak to bude aj tu, nič tomu nebráni, vždy so zachovaním dôstojnosti a azda venujúc pozornosť tomu, aby napríklad nedochádzalo k nadmernému prekrývaniu paralelných slávení...

Pre tých, ktorí majú túto túžbu, aj pre jednotlivých kňazov, platia tieto všeobecné princípy, ktoré som predtým spomenul: to, čo je mimoriadne, je dobré, ak sa to nestane bežným, inak je tu riziko prekrútenia zmyslu učenia Cirkvi.“

-jb, mh-

24 júna 2021, 19:05