Diego Velázquez: Sv. Anton, opát a sv. Pavol, pustovník Diego Velázquez: Sv. Anton, opát a sv. Pavol, pustovník 

Peter Dufka SJ: Pôst je časom revízie duchovného života

Obdobie pôstu je časom revízie nášho duchovného života. Podľa kresťanskej tradície nám ako prostriedky k tejto revízii poslúžia modlitba, pôst, skutky milosrdenstva a iné asketické praktiky. Sami o sebe nie sú cieľom, ale len prostriedkom. Cieľom je poopraviť či pomeniť niektoré aspekty života, ktoré nie sú v súlade s nasmerovaním na Boha. Ako najúčinnejší prostriedok tejto revízie duchovní otcovia považujú citlivosť na duchovné podnety a duchovné rozlišovanie.
Rubrika P. Petra Dufku - apríl 2019

Jeden z najväčších majstrov duchovného rozlišovania v dejinách cirkvi bol sv. Anton pustovník. Vďaka modlitbe, pôstu a samote sa stal mimoriadne citlivým na duchovné podnety. Dokázal z nepatrných vonkajších či vnútorných impulzov vypozorovať ducha, ktorý sa dotýka človeka. Sv. Anton pustovník sa narodil v Egypte okolo roku 250. Keď mal 19 rokov, zomreli mi rodičia. Zdedil po nich veľký majetok, ale i zodpovednosť sa mladšiu sestru. Jedného dňa počul v kostole čítať evanjelium sv. Matúša 19,21: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj čo máš, a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma“. Toto bolo po prvý krát, keď sa stretol so silným duchovným hnutím. Rozhodol sa majetok rozdať chudobným, a sestru dal na výchovu do kláštora.

Oveľa neskôr sa sv. Anton stretol  s iným druhom rozlišovania. 

Počas svojho   života v samote pociťoval pokúšania rôzneho druhu.  Na myseľ mu často prichádzala   sestra, ktorú dal na výchovu do kláštora. Pociťoval často vyčítavé otázky, ktoré sa týkali správnosti rozhodnutia. Urobil dobre, že ju zveril neznámym ľudom? Bola to pre neho veľmi citlivá otázka, pretože za sestru cítil nemalú zodpovednosť. Prirodzene si nevedel vysvetliť tieto tendencie, a preto tento druh boľavých myšlienok pomenoval výstižným menom. Nazval ich hadom, pretože had uštipne človeka na citlivé miesto, často na nohu, alebo priamo na chodidlo. Myšlienky,  ktoré ho totiž napádali, ho zraňovali tiež na veľmi citlivom mieste, pretože sa týkali jeho vlastnej sestry.

Niekedy ho prepadli myšlienky, ktoré úplne spochybňovali zmysel jeho  života. Začal pochybovať o vlastnom povolaní, o hodnote toho, čo robí. Tieto myšlienky na neho útočili takou silou, že ich nazval levom. Postupne nadobudol presvedčenie, že ide o pokúšanie démona, ktorý na neho útočil veľkou silou.

Had i lev boli sily, ktoré sa postupne naučil identifikovať a   vďaka modlitbe a pôstu im odolával. Postupne ich spoznával a preto prestali byť pre neho nebezpečné. Najhoršie však bolo to, keď ho prekvapilo niečo nové. Ťažko sa mu bojovalo proti myšlienkam alebo stiesňujúcim pocitom, s ktorými sa ešte nikdy nestretol. Obyčajne ho prepadli v čase a na mieste, kde to vôbec nečakal. Boli ako divá zver, ktorá sa nenápadne zakráda zozadu a v nečakanej chvíli zaútočí na prekvapenú obeť. Preto takéto myšlienky a pocity nazval vlkom.

Sv. Anton bol sám prekvapený, ako potom, čo hlbšie spoznal a identifikoval pokušenia, za krátky čas úplne zmizli. Hlavne potom, čo im dal meno a označil výstižným zvieraťom, vzdialili sa z miesta, kde žil. Sv. Atanáz, biskup Alexandrie uvádza, že  sv. Antona napádali démoni vo zvieracích podobách. Išlo o duchovné útoky, ktoré sa podobali rôznym divým zvieratám. Zvláštne, ako exorcisti konštatujú, že diabol sa skutočne vzdiali od pokúšanej osoby, keď je odhalený, keď  sa podarí identifikovať jeho prítomnosť a dokonca, keď sa ho podarí istým spôsobom pomenovať.

Prítomnosť dobrého alebo zlého ducha sv. Anton nerozlišoval len na základe myšlienok a vnútorných pocitov, ale dokázal ich vypozorovať i za vonkajšími, viditeľnými podnetmi. Stretával sa s ľuďmi, udalosťami či vecami a dokázal  za nimi rozoznať prítomnosť istého ducha. Vnímal ho nielen za pocitom či myšlienkou, ale i za udalosťou, gestom či konkrétnou osobou. Tento spôsob vnímania duchovných sily je známy pod názvom kardiognózia. Duchovné osobnosti majú priamy vhľad do srdca iného človeka. Vedia čo sa v ňom odohráva i vďaka vonkajším znakom, ktoré dokážu duchovne interpretovať. Myšlienku srdca sa totiž postupne vyplavia i na povrch. V nestrážených chvíľach sa dajú spoznať cez gesto, slovo, pohľad či  úsmev.

V jednom rímskom kolégiu bol rektor, ktorý mal niečo zo spomínanej kardiognózie. Vedel vyčítať s vonkajšieho správania seminaristov, aký duch dominuje v srdci jednotlivých kandidátov kňazstva. Raz som sedel v jeho blízkosti za stolom počas obeda, keď spontánne zahlásil poznámku, ktorá nás všetkých spolustolujúcich prekvapila. Upretý pohľadom pozeral na jedného so študentov a povedal: „Tento nemá povolanie. Z neho kňaz nikdy nebude.“ Všetkých nás prekvapilo jeho tvrdenie a na otázku, z čoho to usudzuje a ako to môže tvrdiť, odpovedal. Pozrite sa, ako konzumuje tu cestovinu a ako sedí za stolom. Nič mimoriadne som na jeho sedení  a jedení nespozoroval, ale faktom zostáva, že za krátky čas tento človek zo seminára odišiel.

Milí priatelia, pôstne obdobie je časom pokánia, ale i osobitný čas spoznávania duchov, ktorí sa v podobe rôznych myšlienok, pocitov či udalostí dajú vypozorovať. Je dobré si ich všimnúť, spoznať ich a urobiť s nimi poriadok. Proti zlým bojovať a dobrých sa pridŕžať.  

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

07 apríla 2019, 19:48