Väzneného afrického misionára Maccalliho ocenilo Dikastérium pre komunikáciu

„V prvom rade vám z celého srdca ďakujem. Ďakujem vám za vašu náklonnosť a pozornosť, tieto mesiace žijem podľa toho, čo hovorí evanjelium: dostanete stonásobne viac“. Týmito slovami začal páter Pier Luigi Maccalli svoje svedectvo pri prevzatí plakety ako symbolu priateľstva, úcty a vďaku pri 90. výročí Vatikánskeho rozhlasu. Páter Gigi, ako ho veriaci nazývajú, si zaspomínal, ako v púšti Sahel zachytil vysielanie a na Turíce počúval svätú omšu pápeža Františka. „V okamihu požehnania signál zmizol, a už som ho nenašiel. Požehnanie som potom dostal od samotného pápeža pri stretnutí v Dome sv. Marty.

Pier Luigi Maccalli, 60-ročný rodák z lombardského mestečka Madignano, je kňazom od roku 1985. Na misiu Spoločnosti afrických misií v mieste Bomoanga v západnej časti Nigeru prišiel v roku 2007. Do zajatia džihádistov sa tam dostal 17. septembra 2018 a prepustený bol 8. októbra 2020 na území Mali. V súčasnosti je vo svojej rodnej Lombardii, kde sa venuje tamojším ľuďom.

O svojom zajatí porozprával páter Pier Luigi v  knihe „Reťaze slobody“ (Catene di libertà) nedávno vydanej v rehoľnom vydavateľstve. Prinášame jeho slová z rozhovoru pri príležitosti prevzatia ocenenia na pôde Vatikánskeho rozhlasu:

„Môžem vám povedať, že existuje „pred“ a „po“. Táto životná udalosť, toto nešťastie to ohraničilo, a verím, že sa otvára niečo nové, čo sa stále snažím zadefinovať a interpretovať. Avšak  vidím, že ma to vedie na hranice, kde je utrpenie, kde je potrebné vniesť nádej, kde je potrebné oslobodiť srdcia zdrvené situáciami, ktoré žijú vo veľkom utrpení. ... Dnes za mnou prichádzajú mnohí ľudia vyliať sa mi z mnohých situácií utrpenia v ich rodinách, v rozličných komunitách, s ktorými sa stretávam. Som tak trochu „bútľavou vŕbou“, v ktorej rezonujú ich rozprávania o mnohých situáciách utrpenia. Človeku sa týmto podelením trápenia odľahčí, keď môže nájsť pochopenie.“

Páter Pier Liugi Maccalli vyslovil poslucháčom Vatikánskeho rozhlasu aj prianie k Vianociam:

„Som misionár a som ním všade, pretože misia nie je rozmerom konania, ale rozmerom bytia, bytia Cirkvou, a preto byť misionárom znamená zdieľanie, pozornosť a blízkosť so všetkými situáciám chudoby a utrpenia, ktoré existujú vo svete a tiež blízko nás, ako napríklad chudobný človek odvedľa. Misia je tento rozmer, vlastný našej Cirkvi, vlastný aj Vianociam, pretože Vianoce sú ohlasovaním pokoja a myslím, že to, čo najviac potrebujeme na veľkých misijných perifériách, je práve pokoj. Prosím všetkých, aby sa modlili za pokoj, najmä v tých oblastiach Sahelu,

kde sú stále väzni a obete mnohých násilností, nespravodlivosti a dokonca vojny.“

„Prinesme malému Ježiškovi všetko toto utrpenie, ktoré on sám prežíval už od začiatku, keď utekal do Egypta. Všetkým tým, ktorí utekajú zo situácií násilia, aby život vždy, aj prostredníctvom týchto trochu mučivých príbehov, zvíťazil nad toľkou nenávisťou a zlom. Nech sú to Vianoce pokoja.“

V predvečer 85. narodenín pápeža Františka odpovedal taliansky misionár aj na pozvanie vyjadriť cez rozhlas blahoprianie Svätému Otcovi:

„Drahý pápež František, moje k tomuto výročiu prichádza z hĺbky srdca. Keď som bol vo väzení, na prvom videu, ktoré mi prikázali urobiť, možno si ho dostal, mi povedali, aby som Ťa oslovil. Povedali mi, aby som sa na Teba obrátil, a jediné slovo, ktoré som povedal, bolo: „Pápež František, spomeň si na mňa v modlitbe“. A uisťujem Ťa, že tak, ako prosíš všetkých kresťanov, každý deň si spomeniem, a osobitne v tento deň Tvojich narodenín sa za Teba modlím.“

-mh, jb-