Ilustračná snímka: Sýrske deti Ilustračná snímka: Sýrske deti 

Pôstne posolstvo pápeža a príklady prenasledovaných kresťanov

„Hľa, vystupujeme do Jeruzalema“ (Mt 20,18) – to je názov posolstva pápeža Františka na tohtoročné Pôstne obdobie, ktorého text bol zverejnený a prezentovaný na tlačovej konferencii vo Vatikáne v piatok 12. februára. Jeho podtitul znie: „Pôstne obdobie: čas na obnovu viery, nádeje a lásky“.

Prezentácia pôstneho posolstva bola spojená aj s príbehmi prenasledovaných kresťanov z rôznych častí sveta. Na tlačovej konferencii vystúpili: kardinál Peter Turkson a Mons. Bruno-Marie Duffé  - prefekt a podsekretár Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj a pani Marcela Szymanski, hlavná redaktorka reportu o náboženskej slobode vo svete (Religious Freedom in the World), zverejňovaného Pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

Posolstvo Svätý Otec rozčlenil do troch kapitol na základe teologálnych cností: 1. Viera nás pozýva, aby sme prijali Pravdu a 

stali sa jej svedkami pred Bohom a všetkými našimi bratmi a sestrami. 2. Nádej je ako „živá voda“, ktorá nám umožňuje pokračovať na našej ceste. 3. Láska, prežívaná v Kristových stopách, ako pozornosť a súcit voči každému človeku, je tým najvyšším prejavom našej viery a našej nádeje.

Kardinál Turkson na margo posolstva okrem iného uviedol:

„Pod titulomHľa, vystupujeme do Jeruzalema“ posolstvo pápeža Františka na Pôst 2021 zhŕňa a usporadúva lekcie Ježišovho utrpenia, ukrižovania a zmŕtvychvstania do trojice teologálnych cností: viery, nádeje a lásky a do trojice pôstnych praktík: sebazapierania (ako pôstu a zdržanlivosti), modlitby a lásky k blížnemu (v radosti).

Tieto dve trojice sa spoločne prelínajú pri formovaní tohtoročného pápežovho posolstva. A ako možno vidieť, sú to cnosti a praktiky, ktoré Ježiš sám žil a odovzdával svojim nasledovníkom, aby ich žili aj oni: aby ich urobili podobnejšími Kristovi!

Pre našu pôstnu cestu smerom k oslave Ježišovho zmŕtvychvstania na Veľkú noc 2021 nám pápež František svojím pôstnym posolstvom odporúča tie isté cnosti a praktiky, ktoré Ježiš učil svojich učeníkov.“

Marcela Szymanski, hlavná redaktorka reportu o náboženskej slobode vo svete (Religious Freedom in the World), ktorý  bude zverejnený 20. apríla Pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, na tlačovej konferencii uviedla niekoľko príbehov prenasledovaných kresťanov ako vzorov hrdinskej viery, nádeje a lásky v dnešnom svete.

Ako uviedla, viacerí zo spomenutých trpiacich pre vieru ju žiadali: „Prosím, keď budeš o nás hovoriť, popros ich, aby sa za nás modlili! Chceme byť ako vy – môcť si čítať Bibliu kedy sa nám zachce, ísť do chrámu otvoreného po celý deň, môcť sláviť Vianoce, tak ako vy!“ (...) – „Nie, nebudem sa modliť, aby ste vy boli ako my, ale aby sme my boli takí, ako vy! Ja i moji blízki by sme chceli mať vašu pevnú vieru a nádej v budúcnosť i silu pokračovať v dávaní druhým.“ Takto na ich prosby reagovala pani Marcela Szymanski, ako porozprávala vo svedectve.

Novinárom ukázala dramatickú kresbu plnú násilia od kresťanského dievčatka zo sýrskeho Aleppa, ktoré spolu s rodinou prežilo útok ISISu v roku 2016 a ešte stále potrebuje psychologickú pomoc. Rodina prežila len vďaka včasnému zásahu vojska. Pevne veria, že Boh tam bol s nimi, ináč by boli všetci mŕtvi, uviedla predstaiteľka ACN a veriacich vyzýva otázkami:

„Čo sa môžeme naučiť pre Pôstne obdobie od takejto rodiny, ktorá prežila krutú kalváriu, no považuje sa za „zmŕtvychvstalú“ v Kristovi? Čo by sme im povedali, keby sme ich dnes stretli?“

„Častokrát sme počuli od Svätého Otca, že „mocou lásky, miernosti, môžeme poraziť aroganciu, násilie a vojnu a priniesť pokoj“ pre celú Cirkev, pripomenula Marcela Szymanski z ACN. Dala do pozornosti príbeh otca Jacquesa Mourada a 250 kresťanov, ktorí boli unesení ozbrojencami ISISu v sýrskom Qaratayne, no po troch mesiacoch týrania a nútenia ku konverzii boli akoby zázrakom prepustení. Dôvodom bol fakt, že „kresťania nevzali proti moslimom do rúk zbrane, a urobili tak kvôli svojej viere“.

V priebehu prezentácie zaznel aj príbeh vladyku Silwanosa, 52-ročného arcibiskupa sýrsko-katolíckej cirkvi v sýrskom Homse, ktorý zomrel pred dvoma rokmi na rakovinu, aj v dôsledku nedostatku zdravotnej pomoci. Sám bol sirotou a svoj kňazský život obetoval pre záchranu detí, najmä tých osirelých vojnou. „Mnohí si pamätajú jeho tmavú siluetu v uliciach počas bombardovania, keď hľadal deti, aby ich odniesol do bezpečia“. O deti sa nikdy neprestal starať a len čo sa zbrane utíšili, znovu pre ne otváral školské brány. V roku 2017 šiel osobne do Bruselu zaniesť politikom detské kresby, ktoré mali byť žiadosťou o zvýšenie humanitárnej pomoci v Sýrii. Ako uviedla pani Marcela, od viacerých politikov sa mu ušlo nemálo urážok i pokorení.

Marcela Szymanski spomenula aj príklady kresťanov v Indii, nezištne pomáhajúcich počas pandémie, ale aj mnohých unesených rehoľníkov a kňazov v Afrike. Spomenula aj minulotýždňové rozhodnutie biskupov a rodinných príslušníkov unesených kňazov a rehoľníkov v Nigérii odmietať platiť výkupné za unesených.

„V jasnom posolstve teroristom, arcibiskup Kaigama povedal: „Naši synovia nie sú na predaj!“ Prijať zodpovednosť za nezaplatenie je veľmi ťažkým krížom. Naši bratia v Nigérii držia hladovku, v nádeji, že sa stane zázrak, ako u otca Mourada,“ citovala ich slová editorka reportu ACN.

-zk-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

12 februára 2021, 16:33