Sýria potrebuje pozornosť médií a pomoc – výzva nuncia Zenariho ambasádorom

Vo Vatikáne sa vo štvrtok 15. októbra konalo stretnutie diplomatov akreditovaných pri Svätej stolici s apoštolským nunciom v Damasku kardinálom Mariom Zenarim ohľadom zložitej situácie v Sýrii. Míting v Novej synodálnej aule, na ktorom sa zúčastnil aj štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, moderoval sekretár pre vzťahy so štátmi Mons. Paul Richard Gallagher.

Kardinál Mario Zenari sa obrátil na veľvyslancov akreditovaných pri Svätej stolici s odkazom na poslednú encykliku pápeža Františka „Fratelli tutti“, keď prosiac o solidaritu pre Sýriu, ktorá je čoraz „chorľavejšia a chudobnejšia“ povedal: „Alebo sa všetci zachránime, alebo sa nezachráni nikto“.

Na nebezpečenstvo upadnutia do ľahostajnosti voči tragédiám osobitne upozornil na stretnutí vatikánsky 

štátny sekretár Pietro Parolin.

Nuncius v Sýrii hovoril o krajine, ktorá je jeho domovom už 12 rokov s upozornením, že dnes sa zdá, že „zmizla z mediálnych radarov“. Kardinál Zenari pomenoval vojnu v Sýrii a jej následky „najvážnejšou humanitárnou katastrofou spôsobenou človekom po skončení Druhej svetovej vojny“ a pripomenul „že na sýrskej pôde a oblohe ešte teraz operuje pätoro ozbrojených síl krajín, ktoré majú medzi sebou rozbroje“.

Kardinál Zenari uviedol, že v prípade Sýrie ide o „hrozivú bombu chudoby, ktorá zasahuje takmer 80% obyvateľstva, ktoré je už teraz ožobračené aj o ten najzákladnejší majetok.“ Ako zastaviť túto bombu? – položil otázku nuncius. Pripomenul dôležitú prácu prítomných cirkví v Sýrii a charitatívnych katolíckych organizácií, ktoré v priebehu rokov „dali život radu humanitárnych projektov“.

Konkrétne ide napríklad o zdravotnícky projekt „Otvorené nemocnice“ v Damasku a Aleppe. Nemocnice sú prístupné všetkým chudobným bez ohľadu na náboženské vyznanie. Projekt bol spustený s podporou pápeža Františka na tri roky s nákladmi 17 miliónov eur. Toto obdobie sa práve končí, a tak „Otvorené nemocnice“ potrebujú novú finančnú pomoc.

Ako ďalej povedal kardinál Zenari, 12 miliónov Sýrčanov je v súčasnosti vnútorne vysídlených alebo sú utečencami v blízkych krajinách. Čisto len poskytovanie vonkajšej pomoci však nemôže byť dlhodobým riešením, aby sa neupadlo do asistencializmu, ktorý by premenil Sýrčanov na žobrajúcich. Je teda potreba vytvorenia „toku“ pomoci zameranej na obnovu a hospodárske zotavenie Sýrie.

V súvislosti s pápežovým apelom z Veľkej noci, keď žiadal zrušenie medzinárodných sankcií na umožnenie štátom riešiť pandémiu koronavírusu, nuncius Zenari hovoril aj o tejto „delikátnej otázke sankcií uvalených na Sýriu“. Tie predovšetkým zaťažujú obyvateľov, ktorí trpia ako prví. Sankcie však „neoslabujú súčasné politické vedenie Damasku“, poznamenal nuncius.  

Blížiaca sa dlhá a studená sýrska zima predznamenáva ďalšiu hrozbu. No k najťažším ranám Sýrie patrí odchod mnohých kvalifikovaných mladých, skonštatoval kardinál a dodal, že viac ako polovica kresťanov zanechalo Sýriu, takže kostoly zostávajú bez veriacich. Jeho naliehavá prosba teda znie urobiť všetko možné preto, aby mohli veriaci zostať v tejto krajine.

Okrem vážneho humanitárneho problému návratu utečencov do vlasti je tu veľký počet nezvestných a zadržiavaných ľudí: „Nenechajme ich pochovať pod pokrývkou ticha!“ vyzval apoštolský nuncius.

„Ruky preč od Sýrie“ - to bolo záverečné zvolanie kardinála Maria Zenariho na stretnutí s diplomatmi akreditovanými pri Svätej stolici vo štvrtok 15. októbra vo Vatikáne.

-zk, mh, jb-