Nevidiaci pútnici z francúzskeho hnutia „Vidieť spoločne“ navštívili pápeža

Pri stretnutí v sobotu 19. februára na poludnie v Klementínskej sále pápež František hovoril svojim hosťom o Ježišovom postoji lásky voči nevidiacim a tiež o dôležitej schopnosti vidieť srdcom, o ktorej píše Antoine de Saint-Exupéry vo svojom príbehu o Malom princovi.

„Vaša púť je znakom plnej účasti veriacich so zdravotným postihnutím na spoločenstve Cirkvi. V tejto súvislosti by som sa, v súlade s názvom vášho združenia Voir Ensemble, s vami rád podelil o krátke zamyslenie založené na Božom slove: o príbehu Ježišovho stretnutia s mužom, ktorý sa narodil slepý (porov. Jn 9,1-41).“

Týmito slovami uvítal Svätý Otec František tri desiatky nevidiacich pútnikov so svojimi asistentami z Francúzska. Ako uviedol, „v prvom rade si treba všimnúť, že Ježišov pohľad nás predchádza, je to pohľad, ktorý pozýva k stretnutiu, vyzýva k činu, k nežnosti, k bratstvu.“ Avšak v dnešnej kultúre skartovania je častý „pohľad vyraďovania“, pokračoval pápež:

„V kultúre predsudkov Ježiš radikálne odmieta taký spôsob videnia... Naša kultúra hovorí, že ľudia sú hodní záujmu podľa svojho fyzického vzhľadu, oblečenia, pekných domov, luxusných áut, spoločenského postavenia, bohatstva.“

Ako druhý bod sa Svätý Otec sústredil v rozprávaní evanjelistu Jána na «Božie skutky» (v.3), ktoré Kristus koná na slepcovi:

„Cirkev je ako poľná nemocnica. Koľko zranených, koľko bratov a sestier potrebuje podanú ruku, aby sa ich rany zahojili! Paradox je v tom, že slepec sa stretnutím s tým, ktorý je Svetlom sveta, stáva schopným vidieť, zatiaľ čo tí, ktorí vidia, napriek stretnutiu s Ježišom zostávajú slepí, neschopní vidieť. Tento paradox veľmi často prechádza cez naše vlastné životy a naše spôsoby viery.

Saint-Exupéry vo svojej knihe Malý princ napísal: «Človek môže dobre vidieť len srdcom. To podstatné je očiam neviditeľné.» Vidieť srdcom znamená vidieť svet a našich bratov a sestry Božími očami. Ježiš nás pozýva, aby sme obnovili svoj spôsob vnímania ľudí a vecí. Ponúka nám stále nový pohľad na naše vzťahy s druhými, najmä v rodine, na našu ľudskú krehkosť, na chorobu a smrť. Pozýva nás, aby sme to všetko videli pohľadom Boha!

Viera sa neredukuje na súbor teoretických presvedčení, tradícií a zvykov. Je to puto a kráčanie za Ježišom, ktorý vždy obnovuje náš spôsob videnia sveta a našich bratov a sestier.“

Napokon pápež František v evanjeliovej udalosti vyzdvihol skutočnosť, že všetci sme povolaní byť „svedkami svetla“:

„My kresťania sa nemôžeme uspokojiť s tým, že sme osvietení: musíme byť aj „svedkami svetla“ (porov. Jn 1,8). ... Ten človek s odzbrojujúcou jednoduchosťou vyznal svoju vieru: «Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím»  (Jn 9,25) a stal sa Ježišovým svedkom, svedkom Božieho diela, diela milosrdenstva, životodarnej lásky. Aj my sme povolaní svedčiť o Ježišovi v našom živote štýlom prijatia a bratskej lásky.

Svoj príhovor nevidiacim pútnikom z Francúzska uzavrel pápež František povzbudením, aby prinášali ovocie charizmy ich zakladateľa, duchovného otca Yvesa Mollata. A dodal:

„Dovoľte Ježišovi, aby k vám prišiel, uzdravil vaše rany a naučil vás vidieť srdcom. Len On skutočne pozná srdce človeka, len On ho môže oslobodiť od uzavretosti a strnulosti a otvoriť ho životu a nádeji.“

-mh, jb-