Irackí predstavitelia cirkví u pápeža rok po apoštolskej ceste

Delegáciu, ktorú prijal Svätý Otec v pondelok 28. februára, tvorili okrem katolíckych biskupov na čele s patriarchom Louisom Raphaelom Sakom aj zástupcovia iných kresťanských cirkví. Sýrskopravoslávny arcibiskup Nikodém Daúd z Mosulu a východný asýrsky biskup Abris Youkhanna z Kirkúku a Diany, ktorí vyjadrili hlbokú vďaku pápežovi Františkovi za jeho návštevu Iraku.

Svätý Otec si zaspomínal na nezabudnuteľné zážitky 

spred roka, keď pobudol v Iraku štyri dni 5. - 8. marca 2021. Podobne ako vtedy, aj pri dnešnom stretnutí povzbudil predstaviteľov cirkví v ich úsilí zachovať dvetisícročnú kresťanskú prítomnosť v krajine, vytvárať jednotu medzi kresťanmi a udržiavať dialóg s inými náboženstvami. Je to namáhavá cesta, ale smerujúca k pokoju, skonštatoval pápež. Svoju blízkosť vyjadril aj irackým kresťanom žijúcim v diaspóre:

„Mnohí kresťania vo vašom regióne boli nútení odísť do exilu: prenasledovania a vojny, ktoré nasledovali jedna za druhou až do dnešných dní, prinútili mnohých z nich emigrovať a priniesť na Západ svetlo kresťanského Východu.“

Ďalej pápež František desiatke prítomných cirkevných zástupcov z Iraku poďakoval za rozvíjanie spolupráce medzi sebou navzájom a povzbudil ich pokračovať na tejto ceste:

„Vaše cirkvi vďaka bratským vzťahom, ktoré medzi nimi existujú, nadviazali mnohé vzťahy spolupráce v oblasti pastorácie, formácie a služby najchudobnejším. Dnes je medzi kresťanmi v krajine hlboko zakorenené spoločenstvo. Chcel by som vás povzbudiť, aby ste pokračovali na tejto ceste, aby sme prostredníctvom konkrétnych iniciatív, neustáleho dialógu a, čo je najdôležitejšie, bratskej lásky, dosiahli pokrok smerom k úplnej jednote. Uprostred národa, ktorý trpel toľkými rozdeleniami a nezhodami, budú kresťania žiariť ako prorocké znamenie jednoty v rozmanitosti.“

Svätý Otec zopakoval dôležitosť prítomnosti kresťanov v Iraku: „Milovaní, chcem vám ešte raz povedať, že Irak si bez kresťanov nevieme predstaviť.“

Dôraz venoval pápež František aj povzbudeniu vytvárať bratské vzťahy s členmi iných náboženstiev a kráčať tak po namáhavej, ale jedinej ceste smerujúcej k pokoju, ktorou je cesta bratstva:

„Vy, irackí kresťania, ktorí ste od apoštolských čias žili bok po boku s inými náboženstvami, máte dnes zvlášť dôležité povolanie: angažovať sa, aby náboženstvá slúžili bratstvu. V skutočnosti, «vychádzajúc z uznania hodnoty každej ľudskej osoby ako stvorenia, ktoré je povolané byť Božím dieťaťom, ponúkajú rozličné náboženstvá vzácny príspevok k budovaniu bratstva a k obrane spravodlivosti v spoločnosti» (Encyklika Fratelli tutti, 271).

Dobre viete, že medzináboženský dialóg nie je len vec zdvorilosti. Nie, siaha ďalej. Nie je to otázka vyjednávania alebo diplomacie, siaha to ďalej. Je to cesta bratstva k pokoju, cesta, ktorá je často namáhavá, ale ktorú si Boh najmä v týchto časoch vyprosuje a požehnáva. Je to cesta, ktorá si vyžaduje trpezlivosť a pochopenie. Ale núti nás rásť ako kresťanov, pretože si vyžaduje otvorenosť srdca a odhodlanie byť v konkrétnom zmysle tvorcami pokoja.“

-mh, jb-