Mladí potrebujú kritické oko: pápežov list piaristom o výchovnej aliancii

V posolstve piaristom Svätý Otec pripomína osobnosť ich zakladateľa sv. Jozefa Kalazanského a jeho charizmu, ktorú Cirkev veľmi potrebuje i dnes. S vďačnosťou za ich udržiavanie vlastnej identity a poskytovanie svojho cenného príspevku na poli výchovy pápež František upriamuje pozornosť na myšlienku nového vytvorenia tzv. „globálnej výchovnej aliancie“.

Svoju víziu a výzvu skonkretizoval Svätý Otec do kľúčových činností „sústrediť sa“, „prijať“ a „zaangažovať“: „Ako viete, je tu sedem základných záväzkov globálnej výchovnej aliancie, ktorú podnecujeme. Sedem záväzkov, ktoré chcem syntetizovať v troch líniách konkrétnej činnosti: sústrediť sa, prijať a zaangažovať.“ 

Sústredenosť: nestratiť zo zreteľa cieľ 

„Sústrediť sa na to, čo je dôležité znamená klásť do centra človeka, 

«jeho hodnotu, jeho dôstojnosť, aby vynikla jeho vlastná osobitosť, jeho krása, jeho unikátnosť, a zároveň jeho schopnosť byť vo vzťahu s ostatnými a s realitou, ktorá ho obkolesuje». Valorizovaním ľudskej osoby sa edukácia stáva prostriedkom na to, aby naše deti a naša mládež mohli rásť a dozrievať, nadobúdajúc schopnosti a zdroje potrebné na spoločné budovanie budúcnosti spravodlivosti a pokoja. 

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa zo zreteľa nestratil cieľ a aby sa nerozptýlil v prostriedkoch, projektoch a štruktúrach. Pracujeme pre ľudské osoby, to oni vytvárajú spoločnosti a stvárňujú ich v jednotné ľudstvo, povolané Bohom byť jeho vyvoleným ľudom.“

Prijatie: dôraz na vzťahy a striedmosť

„Na dosiahnutie toho je potrebné prijatie. To predpokladá načúvať druhému, adresátovi našej služby, deťom a mladým. Znamená to, že rodičia, študenti a autority – hlavní aktéri výchovy a vzdelávania – doprajú sluch inému druhu tónov, ktoré nie sú čisto tónmi nášho vzdelávacieho okruhu. To im zabráni uzavrieť sa do sebastrednosti a umožní im otvoriť sa volaniu, ktoré sa rodí v každom človeku i v stvorenstve. 

Je treba motivovať naše deti a našich mladých, aby sa naučili utvárať vzťahy, pracovať v skupinách, mať empatický prístup, ktorý odmieta kultúru vyraďovania. Rovnako dôležité je, aby sa naučili chrániť náš spoločný domov, brániť ho pred zneužívaním jeho zdrojov, a to osvojením si striedmejších štýlov života a snahou o integrálne využitie obnoviteľných energetických zdrojov, ktoré rešpektujú ľudské a prírodné prostredie, ctiac si princípy subsidiarity a solidarity a cyklickej ekonomiky.“

Zaangažovanie: umožniť hľadieť kritickým okom

„Posledná akčná línia je rozhodujúca: zaangažovanie. Postoj načúvania, definovaný vo všetkých týchto záväzkoch, nemožno chápať ako obyčajné vypočutie si a zabudnutie, ale musí byť platformou, ktorá umožní všetkým aktívne sa nasadiť do tohto vzdelávacieho diela, každý s vlastnou osobitosťou a zodpovednosťou.

Zapájať a zaangažovať sa predpokladá pracovať na tom, aby sme deťom a mladým dali možnosť vnímať tento svet, ktorý im zanechávame ako dedičstvo, kritickým okom, schopným porozumieť problémom v oblasti ekonomiky, politiky, rozvoja a pokroku, a navrhnúť riešenia, ktoré budú skutočne slúžiť človeku a celej ľudskej rodine z hľadiska integrálnej ekológie.“

Toľko z posolstva Svätého Otca piaristom pri príležitosti virtuálneho seminára, ktorý zorganizovali medzinárodné zväzy mužských a ženských rehoľných predstavených na tému obnovenia výchovnej aliancie.

V tejto súvislosti pripomeňme sedem  záväzkov Globálnej výchovnej aliancie, ktoré vo vyššie citovanom posolstve spomína pápež František. Sformuloval ich on sám v príhovore v rámci konferencie organizovanej Kongregáciou pre katolícku výchovu 15. októbra 2020 o navrhovanom spoločnom záväzku ku Globálnej výchovnej aliancii. Vo svojom príspevku cez video vymenoval nasledujúcich sedem bodov individuálneho i spoločného záväzku:

Sedem záväzkov Globálnej výchovnej aliancie

1. Postaviť do centra každého formálneho i neformálneho výchovno-vzdelávacieho procesu osobu, jej hodnotu, jej dôstojnosť, aby sme dali vyniknúť jej vlastnej špecifickosti, jej kráse, jej jedinečnosti, a zároveň jej schopnosti byť vo vzťahu s druhými i s realitou, ktorá nás obklopuje, odmietajúc tie štýly života, ktoré podporujú šírenie kultúry vyraďovania.

2. Načúvať hlasu detí, chlapcov a dievčat a mladých, ktorým odovzdávame hodnoty a poznatky, aby sme spoločne budovali budúcnosť spravodlivosti a pokoja, dôstojný život pre každú osobu.

3. Podporovať plnú účasť dievčat (v detskom i neskoršom veku) na vyučovaní.

4. Vidieť v rodine prvoradý a nezastupiteľný vychovávateľský subjekt.

5. Vychovávať a vychovávať sa k pohostinnosti, otvárajúc sa voči tým najzraniteľnejším a marginalizovaným.

6. Nasadiť sa v štúdiu, aby sme našli ďalšie spôsoby ako chápať ekonómiu, politiku, rast a pokrok, aby boli skutočne v službe človeka a celej ľudskej rodiny v perspektíve integrálnej ekológie.

7. Starať sa o náš spoločný domov a kultivovať ho, chrániť ho od vykorisťovania jeho zdrojov, osvojujúc si striedmejšie štýly života a zameriavajúc sa na kompletné použitie obnoviteľných zdrojov rešpektujúcich ľudské i prírodné životné prostredie podľa princípov subsidiarity a solidarity a obehového hospodárstva.

-mh, zk, jb-