V Danteovskom roku prijal pápež František delegáciu z Ravenny

Starobylé mesto Ravenna bolo dejiskom posledného tvorivého úseku života básnika, ktorého Božská komédia je považovaná za vrcholný skvost literatúry, a to nielen obdobia humanizmu, prelomu od stredoveku k renesancii. Danteho hrob sa nachádza pri Bazilike sv. Františka v centre Ravenny. Samotné výročie jeho smrti bude v septembri budúceho roka - zomrel 13. alebo 14. septembra 1321.

„Ravenna je pre Danteho mestom „posledného úkrytu“, prvým bola Verona; básnik u vás strávil posledné roky a dovŕšil svoje dielo: podľa tradície tam dokončil záverečné spevy Raja“. Týmto slovami Svätý Otec privítal asi 50-člennú delegáciu z Ravenny v Klementínskej sále vo Vatikáne po príhovore arcibiskupa diecézy, Mons. Ghizzoniho.  Pápež ďalej pokračoval o básnikovi slovami:

„V Ravenne uzavrel svoju pozemskú púť; a ukončil to vyhnanstvo, ktoré veľmi poznačilo jeho existenciu, a tiež inšpirovalo jeho spisbu. Básnik Mario Luzi dal do pozornosti hodnotu toho vyvedenia z konceptu a jeho vyššieho znovunachádzania, aké v Dantem zanechala skúsenosť vyhnanstva. Toto nám hneď dáva pomyslieť na Bibliu, na vyhnanstvo izraelského ľudu v Babylone, ktoré predstavuje takpovediac jednu z „matríc“ biblického zjavenia. Analogickým spôsobom bolo pre Danteho vyhnanstvo natoľko významné, že sa stalo kľúčom k interpretácii nielen jeho života, ale aj „putovania“ každého muža a ženy v dejinách i za ich hranicou.“

Svätý Otec pripomenul slová pápeža Pavla VI., ktorý pri 700. výročí Danteho narodenia venoval Ravenne dar: 

„V roku 1965, pri príležitosti 700. výročia narodenia Danteho, sv. Pavol VI. podaroval Ravenne zlatý kríž pre jeho hrobku, ktorá až dovtedy zostávala – ako povedal - «bez takéhoto znaku nábožnosti a nádeje» (Príhovor Posvätnému kolégiu a Rímskej prelatúre, 23. jan. 1966). Ten kríž pri príležitosti tejto storočnice opätovne zažiari na mieste, ktoré uchováva telesné pozostatky básnika. Nech je pozvaním k nádeji, tej nádeji, ktorej je Dante prorokom (porov. Posolstvo k 750. výročiu narodenia Danteho Alighieriho, 4. mája 2015).“

Dante Allighieri, ktorého dielo sa stalo základom nového humanistického učenia o človeku, pozýva i dnes zamyslieť sa nad cestou človeka, pripomenul pápež František keď povedal:

„Možno si teda priať, aby oslavy 700-ročnice smrti veľkého básnika boli podnetom vziať nanovo do rúk jeho Božskú komédiu (Commedia) takým spôsobom, že vo vedomí si svojho stavu vyhnancov sa necháme podnietiť k tej ceste obrátenia «z neporiadku k múdrosti, z hriechu k svätosti, z biedy ku šťastiu, z desivej kontemplácie pekla k blahodarnej kontemplácii neba» (sv. Pavol VI., Motu proprio Altissimi cantus, 7. dec. 1965). Dante nás v skutočnosti znova pozýva, aby sme objavili stratený alebo zahmlený zmysel nášho ľudského putovania.“

Danteho treba umožniť spoznať aj mladým dneška, pripomenul napokon pápež, ktorý je známy tým, že kedysi v Argentíne vyučoval literatúru na jezuitskej strednej škole:

„Občas by sa mohlo zdať, že týchto sedem storočí vyhĺbilo neprekonateľnú vzdialenosť medzi nami, mužmi a ženami postmodernej a sekularizovanej doby, a ním, mimoriadnym predstaviteľom zlatého obdobia európskej civilizácie. A predsa nám niečo hovorí, že to tak nie je. Napríklad dospievajúca mládež - aj tá dnešná - ak má možnosť kontaktu s Danteho poéziou spôsobom, ktorý je im prístupný, nevyhnutne si na jednej strane uvedomia celú tú odľahlosť autora a jeho sveta, predsa však si na druhej strane všimnú ten prekvapivý súzvuk.“

Pripomeňme, že Danteho najväčšie dielo Božská komédia, kde zobrazuje stav duše po smrti v troch ríšach: v pekle, očistci a v raji, vyšlo nanovo v slovenčine práve minulý rok. Vydavateľský počin Spolku sv. Vojtecha si v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2019 vyslúžil hlavnú Cenu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky za celkovú výtvarnú a technickú kvalitu knihy.

-mh, jb-