Pápež by rád navštívil Manresu, prezradil španielskemu časopisu

Na otázku ako čeliť bolesti spôsobenej pandémiou, pápež pripomína mnoho malých gest na pomoc druhým, ktoré počas pandémie vykonalo množstvo ľudí. Na bolesť treba odpovedať snahou byť nablízku, zdôraznil pápež.

 „Pandémia mení svet a stavia nás do krízy“, skonštatoval v rozhovore Svätý Otec a opäť zopakoval, že z nej nemôžeme vyjsť rovnakí ako predtým, ale buď lepší, alebo horší. „Spôsob, akým z nej vyjdeme závisí na rozhodnutiach, ktoré urobíme počas krízy“, dodal pápež.

Pandémia nás núti pracovať na našej kultúre

Kľúčovou otázkou je podľa neho, aký svet zanecháme ďalším generáciám. Preto vyzýva nemyslieť len na seba. „Musíme sa ujať budúcnosti, pripraviť terén, aby ho potom ďalší obrábali“. Toto je „kultúra, na ktorej musíme popracovať počas pandémie“.

Svätý Otec odpovedal aj na otázku o mimoriadnom momente modlitby 27. marca, kedy v daždi na prázdnom Námestí sv. Petra udelil osobitné požehnanie Mestu a svetu. Ako povedal, keď počas dažďa stúpal po stupňovitej šikmej ploche k priečeliu baziliky, mal strach, že sa pošmykne. V srdci však niesol celý svet:

„Moje srdce bolo ponorené v celom Božom ľude, ktorý trpel a v ľudstve, ktoré muselo znášať túto pandémiu, a ktoré na druhej strane malo odvahu kráčať. Vystupoval som po tých stupňoch v modlitbe, modlil som sa po celý čas a aj som odchádzal s modlitbou na perách. Takto som prežil ten 27. marec.“

Bolo to ako hovoriť k fantazmám

Pandémia zmenila pápežovi aj jeho ostatný program. 

Ako spomína, ťažké preňho boli najmä generálne audiencie bez veriacich: „Bolo to ako hovoriť k fantazmám“. „Mnoho z tejto fyzickej absencie som kompenzoval prostredníctvom telefónu a listov. To mi veľmi pomohlo mať obraz o tom, ako situáciu prežívajú rodiny a komunity.“

Svätý Otec v rozhovore pre časopis Il mio Papa hovorí aj na tému ľudského bratstva v duchu svojej novej encykliky Fratelli tutti. Spomína ničivé dôsledky kultúry skartovania: „Kultúrou skartovania nasiakol náš spôsob vytvárania vzťahov“.

„Pandémia nám ukázala, ako sme zvyknutí na toto ovzdušie vyraďovania: skartovanie starých ľudí, skartovanie chudobných, skartovanie detí i nenarodených“. „Každý život má hodnotu a zaslúži si byť bránený a rešpektovaný“. Na kultúru skartovania treba podľa Svätého Otca odpovedať „kultúrou prijímania, blízkosti a bratstva“. „Dnes viac než kedykoľvek predtým sa od nás žiada bratstvo.“

Zdravie národov je spoločným vlastníctvom

Na to, ako vyjsť z krízy nie je podľa pápeža recept, cestu však nájdeme, keď zmeníme ekonomickú paradigmu: „Začnime od periférií (...), od dôstojnosti ľudí“, zdôrazňuje Svätý Otec. Zároveň dodáva: „Hovoril som o perifériách, no rovnako musíme pridať aj spoločný domov, ktorým je svet, starostlivosť o univerzum“.

Petrov nástupca hovoril aj o vakcíne na COVID-19. Opäť zdôraznil, že tá je vlastníctvom ľudstva a vysvetlil: „Pretože zdravie našich národov, ako nás učí pandémia, je spoločným vlastníctvom“.

Pri otázke o migrantoch Svätý Otec zdôraznil, že v mnohých krajinách to boli práve oni, ktorí počas lockdownu obrábali polia a starali sa o čistotu miest i iné služby. „Je bolestné vidieť, ako sú nedoceňovaní“, skonštatoval pápež a zároveň zdôraznil: „Ak sa nepostaráme o migrantov, stratíme veľkú časť ľudstva, kultúry, ktorú reprezentujú“.

Túžba navštíviť španielsku Manresu

V roku 2022 bude 500 rokov od konverzie sv. Ignáca z Loyoly, ktorá sa začala zranením v bitke o Pamplonu a pokračovala hlbokým vnútorným prerodom v Manrese, ktorého ovocím sú jeho duchovné cvičenia. Pápež v tejto súvislosti prezradil pre čitateľov španielskeho vydania časopisu Il mio Papa, že má túžbu vybrať sa do Manresy osobne. Výročie vníma ako duchovný impulz:

„Verím, že obrátenie sv. Ignáca je niečo, čo sa dotkne aj srdca a môže nás pozvať k reflexii o našej osobnej konverzii, k prosbe o dar obrátenia, aby sme milovali a slúžili viac podľa štýlu Ježiša Krista“.

-zk-