Zmysel kánonických trestov v Cirkvi je liečebný, pripomína pápež František

Úlohou Pápežskej rady na výklad zákonov je pomáhať pri legislatívnej funkcii pápeža ako univerzálneho zákonodarcu, správne interpretovať ním vydané zákony, pomáhať iným dikastériám Rímskej kúrie v kánonických záležitostiach, ako aj dohliadať na legitímnosť normatívnych textov vydaných zákonodarcami nižších úrovní.

Svätý Otec pri dnešnej audiencii pripomenul túto úlohu Pápežskej rady, ako aj jej úsilie ponúkať pomoc diecézam a biskupským konferenciám pre korektnú interpretáciu a aplikáciu práva, ako aj príslušnou osvetou v právnej oblasti.

„Je potrebné znovunadobudnúť a prehĺbiť pravý zmysel práva v Cirkvi, mystickom tele Krista, kde prvoradé miesto patrí Božiemu slovu a sviatostiam, zatiaľ čo právna norma má úlohu nevyhnutnú, ale podriadenú a slúžiacu spoločenstvu. V tejto línii je príhodné, aby Dikastérium pomáhalo premýšľať nad opravdivou právnou formáciou v Cirkvi, ktorá dá porozumieť pastorálnosti kánonického práva, ako nástroja v službe spásy duší – „salus animarum“ (Kán. 1752), jeho nevyhnutnosti k tomu, aby sa ctila spravodlivosť, ktorá musí byť vždy potvrdená a zaručená.“

Pápež František v tejto súvislosti citoval výzvu Benedikta XVI. z jeho Listu seminaristom z 18. októbra 2010, a pripomenul jej platnosť pre všetkých veriacich: „Naučte sa aj porozumieť a – trúfam si povedať – milovať kánonické právo v jeho vnútornej nevyhnutnosti i vo formách jeho praktického uplatnenia: spoločnosť bez práva by bola bezprávnou spoločnosťou. Právo je podmienkou lásky“ (č. 5).

Po citácii svojho predchodcu pápež František zdôraznil nepostrádateľnosť poznania a uplatňovania práva:

„Poznať a aplikovať zákony Cirkvi nie je prekážaním v domnelej pastoračnej „účinnosti“ niekoho, kto by chcel vyriešiť problémy bez práva, ale je to zárukou, hľadania riešení, ktoré nebudú arbitrárne (svojvoľné), ale skutočne spravodlivé, a preto opravdivo pastoračné.

Vyhýbaním sa svojvoľným riešeniam sa právo stáva platnou záštitou na obranu tých posledných a chudobných, ochranným štítom pre tých, ktorým hrozí riziko, že padnú za obeť tým, čo sú práve pri moci. Dnes vidíme v rámci tej rozkúskovanej svetovej vojny, ako je tu stále nedostatok práva: stále. Diktatúry sa rodia a rastú bez práva. V Cirkvi sa toto nesmie stať.“

Keďže tohtoročné plenárne zhromaždenie Pápežskej rady na výklad zákonov sa osobitne zaoberalo schémou revízie 6. knihy CIC „De sanctionibus in Ecclesia“ - O sankciách v Cirkvi, Svätý Otec pripomenul, že „aj trestný zákon je pastoračným nástrojom a ako taký ho treba brať a prijať“:

„Trestná sankcia je vždy „extrema ratio“, krajným riešením, ku ktorému sa pristúpi, keď sa všetky ostatné cesty na dosiahnutie splnenia normy ukázali byť neúčinnými“.

„Kánonický trest nie je prostriedkom čisto donucovacím, ale má charakter výsostne liečebný“.

-mh, jb-