Homília pápeža v Palerme: Obetovaním života možno nájsť radosť

Dnes nám Boh hovorí o víťazstve a porážke. Svätý Ján nám v prvom čítaní predstavuje vieru ako „víťazstvo, ktoré premáha svet“ (1 Jn 5,4), kým v evanjeliu prináša Ježišovu vetu: „Kto miluje svoj život, stratí ho“ (Jn 12,25).

Toto je tá porážka: prehráva ten, kto miluje vlastný život. Prečo? Iste nie preto, že by bolo treba mať život v nenávisti. Život treba milovať a chrániť, veď je prvým Božím darom! To, čo vedie k porážke, je milovať vlastný život, čiže  milovať to, čo je moje. Kto žije pre seba, stráca, je egoista, tak sa to hovorí.

Zdalo by sa to byť naopak: kto žije pre seba, kto znásobuje svoje tržby, kto má úspech, kto naplno uspokojuje svoje potreby, zdá sa byť víťazom v očiach sveta. Reklama nás masíruje touto myšlienkou, myšlienkou hľadania vlastného prospechu, egoizmu, no Ježiš je inej mienky a prevracia ju. Podľa neho ten, kto žije pre seba, nestráca len niečo, ale celý život; kým ten, čo sa daruje, nachádza zmysel života a víťazí.

Teda možno si vybrať: lásku alebo sebectvo. Sebec sa stará len o svoj život, pripútava sa k veciam, k peniazom, k moci, k pôžitku. A tak má diabol dvere otvorené. Diabol „vchádza cez vrecká, cez peňaženku“, ak ty si pripútaný k peniazom. Diabol ti vsugeruje, že všetko ide dobre, no v skutočnosti srdce egoizmom znecitlivie. Egoizmus je veľmi

 silné anestetikum. Táto cesta končí vždy zle – človek napokon ostáva sám a vnútorne prázdny. Koniec egoistov je smutný: sú prázdni, osamotení, obklopení len tými, ktorí chcú dediť. Je to ako pšeničné zrnko z evanjelia: ak sa uzavrie do seba, ostane pod zemou samo. Ak sa však otvorí a odumrie, prinesie na povrchu ovocie.

Ale mohli by ste mi povedať: obetovať sa, žiť pre Boha a iných je veľkou námahou za nič, veď svet takto nefunguje, na to, aby sme mohli ísť ďalej netreba zrnká, ale peniaze a moc. Ale to je veľký klam – peniaze a moc nerobia človeka slobodným, naopak zotročujú ho. Vidíte – Boh nepreukazuje silu pri riešení zla vo svete. Jeho cesta je vždy cestou pokornej lásky. Len láska prináša vnútornú slobodu, pokoj a radosť. Preto pravá moc, moc podľa Boha, spočíva v službe. Tak hovorí Ježiš. A najsilnejším hlasom nie je najväčší krik. Najsilnejším hlasom je modlitba. A najväčším úspechom nie je vlastná sláva ako páv, nie. Najväčšia sláva, najväčší úspech je vlastné svedectvo.

Drahí bratia a sestry, dnes sme pozvaní vybrať si, na ktorú stranu sa postavíme: žiť pre seba – so zavretými rukami –, alebo život darovať – s otvorenými rukami. Iba darovaním života možno poraziť zlo. Je to vysoká cena, ale len tak [sa poráža zlo]. Don Pino nás tomu učí. Nežil, aby sa ukazoval, nežil z protimafiánskych výziev, avšak neuspokojil sa s tým, že nekoná žiadne zlo, lež zasieval dobro, veľa dobra. Jeho zmýšľanie sa javilo ako stratové, kým víťazilo zmýšľanie peňaženky. Ale otec Pino mal pravdu – mamonárske zmýšľanie vždy prehráva. Zahľaďme sa dovnútra. „Mať“ pohýna vždy ku „chcieť“. Jednu vec mám a hneď chcem ďalšiu, a potom zasa ďalšiu, stále viac, bez konca. Čím viac máš, tým viac chceš – škaredá závislosť. Je to škaredá závislosť. Je to ako droga. Kto sa nafukuje vecami, vybuchne. Kto však miluje, nachádza seba samého a objavuje, aké krásne je pomáhať, aké pekné je slúžiť. Nachádza radosť vo vnútri a úsmev navonok, ako don Pino.

Presne pred 25 rokmi, keď zomrel v deň svojich narodenín, korunoval svoj život úsmevom, ktorý nedal v noci spať jeho vrahovi, ktorý povedal: „v tom úsmeve bolo zvláštne svetlo“. Otec Pino bol bezbranný, ale jeho úsmev prenášal Božiu silu – žiaden oslnivý lesk, lež jemné svetlo, ktoré preniká dovnútra a ožiaruje srdce. Je to svetlo lásky, obety, služby. Potrebujeme veľa usmievavých kňazov. Potrebujeme usmievavých kresťanov. Nie aby brali veci na ľahkú váhu, ale aby boli bohatí iba na Božiu radosť, pretože veria v lásku a žijú pre službu. Obetovaním života možno nájsť radosť, pretože blaženejšie je dávať ako prijímať (porov. Sk 20,35). Preto by som sa vás chcel opýtať – chcete aj vy tak žiť? Chcete obetovať život a nečakať, kým iní spravia prvý krok? Chcete konať dobro a nečakať za to náhradu, ani nečakať, že svet bude lepší? Drahí bratia a sestry, chcete riskovať na tejto ceste, riskovať kvôli Pánovi?

Don Pino, ten dobre vedel, že riskuje, no najmä vedel, že pravé nebezpečenstvo v živote je neriskovať, živoriť uprostred pohodlia, špinavostí a skratiek. Nech nás Boh chráni od prízemného života, uspokojujúc sa s polopravdami. Polopravdy nenasycujú srdce, nie sú dobré. Nech nás zbaví malicherného života, ktorý sa točí okolo „drobných“. Nech nás zbaví myšlienok, že všetko je dobre, ak sa ja mám dobre, a iný nech sa zariadi ako vie. Nech nás vyvedie z pocitu, že sme spravodliví, ak nerobíme nič proti nespravodlivosti. Kto nerobí nič pre zamedzenie nespravodlivosti, nie je spravodlivým mužom alebo ženou. Nech nás oslobodí z pocitu, že sme dobrí už len preto, že nerobíme nič zlé. „Je dobré – hovorieval jeden svätec [sv. Alberto Hurtado] – nerobiť zlo, ale je škaredé nerobiť dobro“. Pane, daj nám túžbu konať dobro, hľadať pravdu a zavrhovať faloš, voliť si obetu, a nie lenivosť, lásku, nie nenávisť, odpustenie, nie odplatu.

Iným treba život darovať, život treba dávať, nie ho odnímať. Nemožno veriť v Boha a mať v nenávisti brata, vziať život nenávisťou. Pripomína nám to prvé čítanie – „ak niekto povie: «Milujem Boha,» a nenávidí svojho brata, je luhár“ (1 Jn 4,20). Luhár, pretože usvedčuje z klamstva vieru, ktorú hovorí, že má, vieru, ktorá vyznáva Boha-Lásku. Boh-Láska zaháňa každé násilie a miluje všetkých ľudí. Preto slovo nenávisť treba vymazať z kresťanského života, pretože nemožno veriť v Boha a utláčať brata. Nemožno veriť v Boha a byť mafiánmi. Mafián nežije ako kresťan, pretože svojím životom preklína meno Boha-Lásky. Dnes potrebujeme mužov a ženy plných lásky, nie mužov a ženy plných ctibažnosti; ľudí služby, nie ľudí moci. Potrebujeme kráčať spolu, a nie hnať sa za mocou. Ak mafiánskou litániou je: „Ty nevieš, s kým máš dočinenia“, tou kresťanskou je: „Potrebujem ťa“. Ak je mafiánskou vyhrážkou: „To mi zaplatíš“, kresťanskou modlitbou je: „Pane, pomôž mi milovať“. Preto mafiánom hovorím: Zmeňte sa, bratia a sestry! Prestaňte myslieť len na seba a svoje peniaze. Ty vieš, vy viete, že „rubáš nemá vrecká“. Nič si nemôžete zobrať do hrobu. Obráťte sa k pravému Bohu Ježiša Krista, drahí bratia a sestry! Hovorím vám, mafiáni, ak toto neurobíte, váš život bude stratený a horší ako všetky porážky.

Dnešné evanjelium končí Ježišovým pozvaním: „Kto mi chce slúžiť, nech ma nasleduje“ (v. 26). Nech ma nasleduje, teda nech sa vydá na cestu. Nemožno nasledovať Ježiša len myšlienkami, treba sa pustiť do práce. „Ak každý urobí niečo, dá sa spraviť veľa“, hovorieval don Pino. Koľkí z nás uskutočňujú tieto jeho slová? Dnes sa pred ním pýtajme: „Čo môžem urobiť ja, čo môžem urobiť pre iných, pre Cirkev, pre spoločnosť?” Nečakaj, kým Cirkev urobí niečo pre teba, ty začni. Nečakaj, že spoločnosť to spraví, začni ty! Nemysli na seba, neutekaj pred zodpovednosťou, voľ si lásku! Vnímaj život ľudí okolo seba, ktorí sú v núdzi, počúvaj svoj ľud. Majte strach z hluchoty, že nepočúvate váš ľud. Toto je jediný možný populizmus, počúvať tvoj ľud, jediný „kresťanský populizmus“ – načúvať a slúžiť ľudu bez kriku, obžalúvania a vzbudzovania sporov.

Tak robil aj otec Pino, chudobný medzi chudobnými svojej zeme. Stolička v izbe, kde študoval, bola pokazená. Ale stolička nebola stredobodom života, pretože nevysedával, aby odpočíval, ale žil a kráčal, aby miloval. Toto je víťazná mentalita. Toto je víťazstvo viery, ktoré sa rodí z každodenného darovania sa. Toto je víťazstvo viery, ktoré prináša Boží úsmev do ulíc sveta. Víťazstvo viery, ktoré sa rodí z pohoršenia mučeníctva. „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13). Tieto Ježišove slová, napísané na náhrobku don Puglisiho, pripomínajú všetkým, že „obetovať život“ bolo tajomstvom jeho víťazstva, tajomstvom krásneho života. Dnes, drahí bratia a sestry, si aj my vyberme krásny život. Nech sa tak stane.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ak, jb-