Pápež František pri Anjel Pána: Ako nakladáme so zvyšným jedlom?

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Na poludnie v 17. cezročnú nedeľu 29. júla sa Svätý Otec František prihovoril veriacim z okna Apoštolského paláca týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Ste skutočne odvážni stáť na tomto slnku na námestí! Máte moje uznanie!

Dnešné evanjelium (porov. Jn 6,1-15) prináša príbeh o rozmnožení chleba a rýb. Keď Ježiš vidí blízko Tiberiadského jazera veľký zástup, ktorý šiel za ním, obracia sa na apoštola Filipa s otázkou: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ (v. 5). Tých málo denárov, ktoré Ježiš a apoštoli majú totiž nestačí na nasýtenie takého davu.

V tom ale ďalší z Dvanástich, Ondrej, privádza k Ježišovi akéhosi chlapca, ktorý dáva k dispozícii všetko, čo má: päť chlebov a dve ryby. Nuž isteže – ako hovorí Ondrej – nie je to nič pre taký zástup ľudí (porov. v. 9).

Aký skvelý chlapec! Odvážny. I on videl ten zástup i svojich päť chlebov. Hovorí „Mám toto: ak to pomôže, vezmite si to“. Tento chlapcov skutok je na zamyslenie... Tá odvaha... Mladí sú takíto, majú odvahu. Musíme im pomáhať zachovať si túto odvahu.

Aj napriek tomu ale Ježiš nariaďuje učeníkom, aby usadili ľud. Potom vezme chleby a ryby, vzdáva vďaky Otcovi a rozdáva ich (porov. v. 11), a všetci sa môžu najesť dosýta. Každý mohol jesť, koľko chcel.

Touto evanjeliovou staťou nás chce liturgia priviesť k tomu, aby sme nestrácali zo zreteľa toho Ježiša, ktorý v Markovom evanjeliu z minulej nedele „vidiac veľký zástup, zľutoval sa nad nimi“ (6,34). I ten chlapec s piatimi chlebmi pochopil toto spolucítenie a vraví: „Chudáci ľudia! Ja čosi mám...“. Súcit ho priviedol k tomu, že ponúkol to, čo mal.

Vskutku, dnes nám Ján opäť ukazuje, ako je Ježiš pozorný na primárne potreby ľudí. Príbeh vychádza z konkrétnej skutočnosti: ľudia sú hladní a Ježiš zapája svojich učeníkov, aby ich hlad utíšili. Je to konkrétna situácia. Ježiš nedaroval zástupom ľudí čisto len toto. Ponúkol im svoje Slovo, svoju útechu, svoju spásu a nakoniec i svoj život. Ale bezpochyby urobil aj toto: postaral sa o pokrm pre telo. A my, jeho učeníci sa nemôžeme tváriť akoby nič. Len ak načúvame tým najjednoduchším žiadostiam ľudí a sme pri nich v ich konkrétnych životných situáciách, budeme môcť byť vypočutí i vtedy, keď je reč o vyšších hodnotách.

Božia láska k ľudstvu hladnému po chlebe, slobode, spravodlivosti, mieri a najmä po jeho božej milosti, nikdy nebude chýbať. Ježiš aj dnes naďalej nasycuje, živo sprítomňujúc svoju útechu, a to prostredníctvom nás. Evanjelium nás teda pozýva, aby sme boli ochotní a činorodí, ako ten chlapec, ktorí si uvedomil, že má so sebou päť chlebov a hovorí: „Ja dám toto, budeš vidieť, čo s tým...“.

Zoči-voči volaniu toľkých hladných bratov a sestier z každej časti sveta – bez ohľadu na to o akú formu „hladu“ ide – nemôžeme zostať ľahostajnými a pokojnými divákmi. Kristovo ohlasovanie, chlieb večného života, si žiada veľkodušné úsilie solidárnosti s chudobnými, slabými, odstrčenými, bezbrannými. Takýto prejav blízkosti a lásky je tou najlepšou previerkou kvality našej viery, tak na úrovni osobnej, ako aj na úrovni komunitnej.

Na záver príbehu, keď sa všetci nasýtili, Ježiš povedal svojim učeníkom, aby pozbierali zvyšné odrobiny, aby tak nič nevyšlo nazmar (porov. v. 12). A ja by som vám chcel dať túto Ježišovu vetu ako návrh: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar“ (v. 12). Myslím tu na hladných ľudí a na toľké zvyšky jedla, ktoré vyhadzujeme...

Každý z nás nech sa zamyslí: to jedlo, ktoré nám zvýši z obeda, z večere, kam sa dáva? Čo sa robí so zvyšným jedlom u nás doma? Vyhadzuje sa? Nie. Ak máš takýto zvyk, dám ti teraz jednu radu: porozprávaj sa so svojimi starými rodičmi, čo žili v povojnovom období, a spýtaj sa ich, čo robili oni so zvyšným jedlom.

Nikdy nevyhadzujme zvyšné jedlo. Môže sa znovu spracovať alebo darovať tomu, kto ho môže zjesť, tomu, kto je v núdzi. Nikdy nevyhadzujme zvyšné jedlo. Toto je rada, a je to aj spytovanie svedomia: čo robíme doma s jedlom, ktoré zvýši?

Prosme Pannu Máriu, aby vo svete mali prevahu plány zamerané na rozvoj, zaistenie výživy, na solidaritu, a nie plány nenávisti, zbrojenia a vojny.“

Po požehnaní Svätý Otec zopakoval svoju výzvu:

„Nezabudnite na tieto dve veci: jeden obraz-ikona a jedna veta-otázka. Obraz odvážneho mladíka, ktorý dáva i to málo, čo má, aby nasýtil veľký zástup ľudí. Majte vždy odvahu. A tá veta, ktorá je vlastne otázkou, spytovaním si svedomia, je táto: Čo robíme doma s jedlom, ktoré zvýši? Ďakujem!“

V závere poludňajšieho stretnutia s veriacimi pápež František pripomenul aktuálnosť výzvy k zápasu s organizovaným zločinom obchodovania s ľuďmi:

„Zajtra je Svetový deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi, propagovaný Organizáciou spojených národov. Táto pliaga uvrháva do otroctva množstvo mužov, žien a detí za účelom pracovného a sexuálneho vykorisťovania, obchodu z orgánmi, núteného žobrania a kriminality. Aj tu v Ríme. Aj migračné trasy sú často využívané obchodníkmi a vykorisťovateľmi na verbovanie nových obetí obchodovania. Je zodpovednosťou všetkých verejne pomenúvať tieto neprávosti a s rozhodnosťou čeliť tomuto hanebnému zločinu.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-