Regina Caeli: Vzťah kresťana k ľudskému telu je úctivý

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Ústredným bodom dnešnej tretej Veľkonočnej nedele je spoločná skúsenosť učeníkov so Vzkrieseným Kristom. Špeciálne je to vidieť v evanjeliu, ktoré nás opäť privádza do večeradla, kde sa Ježiš zjavuje apoštolom a obracia sa na nich s pozdravom: „Pokoj vám!“ (Lk 24,36). Je to pozdrav Vzkrieseného Krista, ktorý nám udeľuje pokoj: „Pokoj vám!“. Ide tu pritom tak o vnútorný pokoj, ako aj o pokoj, ktorý vládne vo vzťahoch medzi ľuďmi. Príbeh, ako je vyrozprávaný evanjelistom Lukášom, dáva veľký dôraz na reálnosť Vzkriesenia. Ježiš totiž nie je nijaký prízrak. Nejde tu o akési zjavenie sa Ježišovej duše, ale o jeho skutočnú prítomnosť v jeho vzkriesenom tele.

Toľká radosť, že nemohli uveriť

Ježiš vníma, že apoštoli sú rozrušení z toho, že ho vidia; že sú zmätení, pretože nepochopili skutočnosť Vzkriesenia. Myslia si, že vidia ducha; ale vzkriesený Ježiš nie je nijaký duch, je to človek s telom a dušou. Preto, aby ich presvedčil, im hovorí: „Pozrite na moje ruky a nohy“ – ukazuje im svoje rany – „že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti a vidíte, že ja mám“ (v. 39). Zdá sa, že to ale nestačilo premôcť pochybnosti učeníkov. Evanjelium ďalej hovorí aj o inej zaujímavosti: učeníci v sebe pociťovali takú veľkú radosť, že jej nemohli uveriť: „Nie, to nie je pravda! To nemôže byť pravda! Toľká radosť nie je možná!“ No Ježiš, aby ich presvedčil, hovorí: „Máte tu niečo na jedenie?“ (v. 41). Oni mu ponúkli pečenú rybu; Ježiš ju vzal a pred nimi zjedol. To všetko pre to, aby ich presvedčil.

Treba mať veľký rešpekt a starosť o naše telo

Ježišov dôraz na reálnosť svojho Zmŕtvychvstania objasňuje kresťanský pohľad na telo: telo nie je nijaká záťaž pre dušu, ani jej väzenie. Telo bolo stvorené Bohom a človek nie je úplným, ak nie je jednotou tela a duše. Ježiš, ktorý premohol smrť a vstal z mŕtvych s telom i dušou, nám dáva pochopiť, že máme o tele zmýšľať pozitívne. Telo sa môže stať príležitosťou či nástrojom hriechu, no nie telo spôsobuje hriech, ale naša morálna slabosť. Telo je úžasný dar od Boha určený na to, aby spoločne s dušou vyjadroval plnosť obrazu a podoby s Bohom. Práve kvôli tomu máme mať veľký rešpekt a starosť o naše telo a telo ostatných.

Násilie na tele blížneho je urážkou Boha Stvoriteľa

Každý útok, zranenie alebo násilie na tele blížneho je urážkou Boha Stvoriteľa! Mám tu na mysli najmä deti, ženy a starých ľudí, s ktorými sa telesne zle zaobchádza. V tele týchto ľudí nachádzame telo samotného Krista. Ježiš – doráňaný, objekt posmechu, osočovaný, ponížený, zbičovaný, ukrižovaný – nás učí láske. Láske, ktorá sa svojím Zmŕtvychvstaním ukázala byť silnejšia než hriech a smrť a ktorá chce vykúpiť všetkých tých, ktorí vo svojom tele zažívajú formy otroctva našich čias.

Byť ľuďmi, ktorí vedia prijať novosť života

Vo svete, v ktorom veľmi často prevažuje arogancia moci voči slabším a materializmus  udúšajúci ducha, nás dnešné evanjelium volá k tomu, aby sme boli ľuďmi schopnými hľadieť do hĺbky, plnými úžasu a veľkej radosti z toho, že stretli vzkrieseného Pána. Volá nás k tomu, aby sme boli ľuďmi, ktorí dokážu prijať a vážiť si novosť života, ktorú on rozsieva v dejinách, aby ich tak nasmeroval k novému nebu a novej zemi. Kiež je nám na tejto ceste oporou Panna Mária, do materského príhovoru ktorej sa s dôverou zverujeme.