Ježiš sa pre nás urobil hriechom, tu treba jedine kontemplovať a ďakovať

Svätý Otec v utorok piateho pôstneho týždňa uviedol slávenie rannej Eucharistie vyjadrením úmyslu: „Modlime sa dnes za tých, ktorí sú bez domova, v tomto čase, keď sa od nás žiada nevychádzať z domu. Aby si spoločnosť u týchto mužov a žien uvedomila túto skutočnosť a pomohla im, a aby v Cirkvi našli prijatie.“

V homílii pápež František vychádzal z liturgických čítaní – z knihy Numeri (Nm 21,4-9) a Jánovho evanjelia (Jn 8,21-30), ktoré prorockým spôsobom hovoria o spôsobe smrti Pána – vyzdvihnutí na kríž. Obe čítania však osvetľujú aj skutočný zmysel tohto vyzdvihnutia – Božiu záchranu pre ľud, ktorý zhrešil.

Videozáznam homílie so slovenským prekladom - archív TV LUX 

Plné znenie rannej homílie Svätého Otca

Had istotne nie je sympatické zviera: vždy je spájaný so zlom. Aj v Zjavení je had práve tým zvieraťom, ktoré diabol používa, aby uvádzal do hriechu. V Apokalypse sa takto diabol nazýva „starým hadom“, tým, čo od počiatku hryzie, púšťa jed, ničí, zabíja. Tohto sa nezbavíme. Ak si s tým chceš poradiť ako ten, čo ponúka pekné veci, toto sú výmysly: my na to naletíme, a tým pádom hrešíme.

A toto sa stalo izraelskému ľudu: nevydržal na ceste. Bol unavený. A ľud reptal proti Bohu i proti Mojžišovi. Je to stále tá istá pesnička, však? „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme umreli na púšti? Niet chleba, niet vody! A tento biedny pokrm sa nám už protiví“ (porov. Nm 21,4-5).

A ich predstavivosť – čítali sme to v uplynulých dňoch – sa stále vracia k Egyptu: „Veď tam sme sa mali dobre, jedli sme do sýta...“ A tiež sa zdá, že Pán v tejto chvíli nezniesol tento ľud. Nahneval sa: Boží hnev sa niekedy dáva vidieť... A tak Pán poslal medzi ľud ohnivé hady, ktoré hrýzli ľud a oni zomierali. „Mnoho ľudí z Izraela zomrelo“ (Nm 21,5).

V tej chvíli je had stále obrazom zla: ľud vidí v hadovi hriech, vidí v hadovi to zlé, čo sám vykonal. A prichádza za Mojžišom a hovorí: „Zhrešili sme, lebo sme reptali proti Pánovi a proti tebe. Pros Pána, aby nás oslobodil od hadov“ (Nm 21,7). Kajá sa. Toto je príbeh na púšti. Mojžiš prosil za ľud a Pán mu povedal: „Urob ohnivého hada a postav ho ako znamenie; ak sa pohryzený pozrie naň, ostane nažive“ (Nm 21,8).

Natíska sa mi myšlienka: ale nie je toto modlárstvo? Je tam had, modla, ktorá mi dáva zdravie... Nechápeme to. Logicky sa to nechápe, pretože toto je proroctvo, toto je ohlásenie toho, čo sa raz udeje. Pretože sme to počuli aj ako už blízke proroctvo v evanjeliu: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba“ (Jn 8,28). Ježiš vyzdvihnutý: na kríži. Mojžiš urobil hada a vyzdvihol ho. Ježiš bude vyzdvihnutý ako had, aby daroval spásu.

Avšak jadrom proroctva je právo to, že Ježiš sa urobil hriechom pre nás. Nezhrešil: urobil sa hriechom. Ako hovorí sv. Peter vo svojom liste: „Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele“ (porov. 1 Pt 2,24). A keď pozeráme na kríž, myslíme na Pána, ktorý trpí: to všetko je pravda. Ale zastavme sa pred tým, než prídeme k stredu tej pravdy: V tejto chvíli sa Ty, [Pane,] javíš ako ten najväčší hriešnik, urobil si sa hriechom.

Vzal na seba všetky naše hriechy, pokoril sa až doteraz. Kríž je skutočný, je to poprava, je to pomsta zákonníkov, tých, ktorí si Ježiša neželali: všetko toto je pravdou. Avšak tá pravda, ktorá pochádza od Boha je, že On prišiel na svet, aby vzal na seba naše hriechy až do tej miery, že sa urobí hriechom. Všetkým hriechom. Naše hriechy sú tam [gesto smerom ku krížu - pozn.].

Musíme si navyknúť hľadieť na kríž v tomto svetle, ktoré je to najpravdivejšie, je to svetlo vykúpenia. V Ježišovi, ktorý sa urobil hriechom, vidíme úplnú porážku Krista. On zomieranie nepredstiera, nie len naoko trpí, sám, opustený... „Otče, prečo si ma opustil?“ (porov. Mt 27,46; Mk 15,34). Had: ja som vyzdvihnutý ako had, ako ten, ktorý je celý hriechom.

Nie je jednoduché toto pochopiť, a ak sa zamyslíme, nikdy nedôjdeme k záveru. Tu treba jedine kontemplovať, modliť sa a ďakovať.

Ježiš v eucharistickom i duchovnom svätom prijímaní

Pápež František pred vystavením Sviatosti oltárnej k adorácii vyslovil modlitbu od sv. Alfonza de Liguori, ku ktorej pozval všetkých, ktorí môžu v tomto čase prijímať len na diaľku duchovnou formou:

„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“

Po tichej adorácii ukončil pápež svätú omšu eucharistickým požehnaním. Nakoniec sa pristavil pred sochou Panny Márie s Ježiškom v náručí za spevu mariánskej antifóny „Zdravas’, Kráľovná nebeská“ v latinčine (Ave Regina Caelorum).

-mh, jb-