V rannej homílii pápež varoval pred dvoma nebezpečnými prejavmi vlažnosti

Pápež František v kázni pripomenul, že keď Ježiš ľudí povzbudzoval, uzdravoval, učil ich a konal zázraky, znervózňoval tým veľkňazov, pretože všetkých k sebe priťahoval, zatiaľ čo k nim samým ľudia dôveru nemali. Dohodli sa teda, že „zaženú Ježiša do kúta“. A spytujú da ho: „Akou mocou toto robíš?“, veď „nie si ani kňazom, ani znalcom zákonov, neštudoval si na našich univerzitách. Nie si ničím“.

Ježiš odpovedá s múdrosťou a zatlačí veľkňazov do kúta inou otázkou, keď sa ich spytuje, či Jánov krst bol z neba, čiže od Boha, alebo od ľudí. Evanjelista Matúš opisuje toto uvažovanie veľkňazov, pokračoval Svätý Otec: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie nám: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ máme sa čo obávať zástupu“. A umývajúc si nad tým ruky odpovedajú: „Nevieme“. „Toto je postoj nemastných-neslaných, podvodníkov vo viere“, uviedol pápež František a vystihol to týmito slovami:

„Nielen Pilát si umyl ruky, aj títo si nad tým umývajú ruky: „Nevieme“. Nevstúpiť do ľudského diania, nezaangažovať sa do problémov, nezápasiť pre vykonanie dobra, nezabojovať pre uzdravenie toľkých ľudí, ktorí to potrebujú... Radšej nie. Neušpiňme sa.“

A tak im Ježiš odpovedá „rovnakou muzikou“, poznamenal Svätý Otec: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím“.

„Toto sú dva postoje vlažných kresťanov, nás – ako hovorievala moja stará mama – „kresťanov ako voda z ruží“, rozriedených kresťanov. Jedným z postojov je zahnať Boha do kúta: „Buď vykonáš pre mňa toto a toto, alebo viac nejdem do kostola“. A čo odpovie Ježiš? - „Prosím, len si to skús“.“

Ďalším postojom vlažných kresťanov, je „umyť si nad tým ruky“, tak ako spočiatku „emauzskí učeníci vo veľkonočné ráno“. Vidiac ženy „naradované, že videli Pána“, neveria im, lebo ženy „veľa vyfantazírujú“; a učeníci si teda umývajú nad tým ruky. Takto sa pridávajú k „Bratstvu svätého Piláta“, dodal s dávkou irónie pápež František 

a vysvetlil tieto slová:

„Mnohí kresťania si umývajú ruky pred výzvami kultúry, pred výzvami dejín, pred výzvami ľudí našich čias, aj pred tými najmenšími výzvami. Koľkokrát počujeme kresťana skúpo zareagovať voči človeku, ktorý pýta almužnu. Odmietne mu dať so slovami: „Nie, nedám mu, pretože títo sa potom opijú“. Umýva si nad tým ruky: „Ja nechcem, aby sa ľudia opíjali a almužnu nedávam.“ – „Ale on nemá čo jesť...“ – „To je jeho vec: ja nechcem, aby sa opíjal.“

Zaháňať Boha do kúta a umývať si ruky sú dva nebezpečné postoje, pretože je to ako vyzývavosť voči Bohu. Pomyslime na to, čo by sa stalo, ak by Pán nás zahnal do kúta. Nikdy by sme nevstúpili do raja. A čo by sa stalo, keby si Pán nad nami umyl ruky? Úbožiaci.“

-mh, jb-