Štvrtková ranná homília: „Pane, nech poznám teba a poznám seba“

Ak sa niekto pýta „kto je Ježiš Kristus“, my neraz dávame ako odpoveď to, čo sme sa naučili. Je Pánom sveta, Synom Otca, to čo „recitujeme vo Vyznaní viery“ ale trošku ťažšie je odpovedať na otázku kto je Ježiš Kristus „pre mňa“, poznamenal pápež František. Je to otázka, ktorá „nás dostáva do úzkych“, pretože aby sme odpovedali, „potrebujem sa dostať k svojmu srdcu“, čiže vychádzať zo skúseností.

Vedomie hriešnosti, z ktorej nás Ježiš zachránil

Svätý Otec poukázal na vzor sv. Pavla, z ktorého Listu Efezanom bolo vybrané prvé liturgické čítania (3,14-21). Aby sme neboli „kresťanmi slov“, potrebujeme si priznať, že sme hriešnici a poznať lásku Ježiša Krista. Sv. Pavol má naozaj snahu pretlmočiť, že on poznal Ježiša Krista cez svoju osobnú skúsenosť, keď padol na zem, keď Pán prehovoril k jeho srdcu. K poznaniu Krista ho nepriviedli teologické štúdiá, hoci neskôr sa išiel pozrieť, čo sa o Ježišovi ohlasovalo v Písme.

„Pavol chce, aby sme aj my ako kresťania cítili to, čo cítil on. Na otázku, ktorú môžeme položiť Pavlovi: „Pavol, kto je pre teba Kristus?“, on povie vlastnú skúsenosť, jednoducho: „Miloval ma a obetoval sa za mňa“. Nuž on je zasiahnutý Kristom, ktorý zaplatil za neho. Toto je jeho skúsenosť. Pavol chce, aby kresťania - v tomto prípade kresťania v Efeze – mali túto skúsenosť,  vstúpili do nej až tak, aby každý z nich mohol povedať: „Miloval ma a obetoval sa za mňa“ - ale povedať to s vlastnou skúsenosťou.“

Svätý Otec vo svojej homílii hovoril o dvoch krokoch, pomocou ktorých môžeme poznať Ježiša. Prvým je priznať si, že sme hriešnici. Keď Pavol hovorí, že Ježiš vydal seba samého za neho, chce tým povedať, že sám za neho zaplatil, a toto opisuje vo svojich listoch. Sv. Pavol, zdôraznil pápež František, získal túto skúsenosť vo svojej biede, z ktorej potreboval byť vykúpený, potreboval niekoho, kto zaplatí za právo volať sa Božím dieťaťom. Všetci nimi sme, no treba, aby sme cítili, že bola na to potrebná obeta Krista, pripomenul Svätý Otec.

Poznanie Ježiša ako dar prijatý v modlitbe

Je tu aj druhý krok k poznaniu Ježiša, ktorým je kontemplácia, modlitba s prosbou o poznanie Ježiša. „Existuje pekná modlitba od istého svätca: «Pane, nech poznám teba a poznám seba» - poznať seba samých a poznať Ježiša“, uviedol pápež František. Vysvetlil, že tu ide o svedectvo o spáse a vyzval „neuspokojiť sa s vyslovením troch alebo štyroch správnych slov o Ježišovi“, pretože, naopak „poznať Ježiša je dobrodružstvo, ale vážne dobrodružstvo, nie ako malý chlapec“, pretože Ježišova láska nepozná hranice:

„Samotný Pavol to hovorí: On má všetku moc urobiť oveľa viac ako ho prosíme alebo ako si myslíme. Má moc spraviť to. Ale musíme ho prosiť. „Pane daj aby som Ťa poznal. Nech vtedy, keď hovorím o tebe, vydávam slová nie ako papagáj, ale slová zrodené z mojej skúsenosti. A tak ako Pavol kiež môžem povedať: «Miloval ma a vydal sám seba za mňa», a povedať to s presvedčením. Toto je naša sila, toto je naše svedectvo. Kresťanov slov, tých máme mnoho; mnoho krát sme nimi aj my sami. Toto nie je svätosť; svätosť je byť kresťanmi, ktorí konajú v živote to, čo Ježiš učil a to, čo Ježiš zasieval do srdca.“

Na záver pápež František zopakoval dva kroky k poznaniu Ježiša Krista:

„Prvý krok je poznať seba samých, hriešnikov. Bez tohto poznania a tiež bez tohto vnútorného vyznania, že som hriešnik, nemôžem ísť ďalej. Druhý krok je modlitba k Pánovi, aby nám svojou mocou dal poznať toto Ježišovo tajomstvo, ktoré je ohňom, ktorý priniesol na zem. Bol by to dobrý zvyk, keby sa nám každý deň v niektorej chvíli podarilo povedať: «Pane, nech poznám teba a poznám seba». A takto napredovať.“

-ab-