Marko Durlák: Osem hlavných vášní a duchovný zápas

Milí poslucháči, v nasledujúcich príhovoroch by som vám chcel predstaviť cyklus zamyslení o duchovnom zápase s vášňami z pohľadu východných cirkevných otcov a otcov púšte. O tom, že všetci, ktorí sa vydali za Kristom, sú vystavení duchovnému zápasu, nás informuje svätý Pavol v liste Efezanom, kde píše, že nemáme bojovať s bytosťami z krvi a tela, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, s duchmi zla, ktorí bývajú v nebeských sférach (Ef 6,12).

Preto sa ten zápas volá duchovný, lebo prebieha s duchmi. A čo to pre nás znamená? To, že tento zápas je nerovný, lebo v ňom bojujeme ako nerovní partneri. Sme ľudia, no pritom máme bojovať proti duchom, proti zlým duchom, ktorých nazývame démonmi. Znamená to, že sú oni časovo starší, skúsenejší a zákernejší. Znamená to tiež, že sa nemôžeme fyzicky vidieť. Preto vyvstáva viacero otázok. Ak sa nemôžeme vidieť, kde je potom to bojové pole, na ktorom sa odohráva boj a kde dochádza k zrážke? A aké sú zbrane, ktoré v tomto boji použiť?

Ak chceme poznať bojové pole, na ktorom dochádza k zrážke s démonmi, potrebujeme si pripomenúť slová Pána Ježiša: Zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie (Mt 15,19).   Je to srdce. Tam sa to odohráva. Srdce predstavuje stred, jadro človeka, miesto, kde sídlia dobré city a náklonnosti, ktoré voláme cnosti, a tiež v ňom sídlia naše zlé náklonnosti, ktoré voláme neresti alebo tiež vášne.

Niekedy sa môžeme stretnúť s vyjadrením, že duchovný zápas prebieha v mysli, že naša myseľ je to bojové pole, kde dochádza k zrážke s nepriateľom, lebo zlý duch útočí na nás prostredníctvom myšlienok. Ale to si neprotirečí v zmysle či je to srdce alebo myseľ, lebo podľa starovekého chápania človeka sa myšlienky tiež rodia v srdci. Preto sa v Písme stretneme s vyjadrením, že niekto si vo svojom srdci povedal..., vo svojom srdci si pomyslel a podobne.

Keďže sa jedná o zápas duchovný, musíme v ňom používať duchovné zbrane, o čom tiež hovorí apoštol Pavol slovami: „Opášte si bedrá pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti  a na nohy si obujte horlivosť šíriť evanjelium pokoja. Majte vždy v ruke štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy Zlého. A vezmite si prilbu spásy a meč Ducha, to je Božie slovo“ (Ef 6,14-17).

Naším celoživotným programom je očisťovať si srdce od vášní. Až sa človeku s Božou pomocou podarí toto dosiahnuť – dosiahnuť čistotu srdca, potom človek dospeje k blaženému poznaniu a nazeraniu na Boha. To je to, o čom hovorí Ježiš a čo tak často spievame aj pri byzantskej liturgii: Blažení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Samozrejme, aby sme mohli svoje srdce očisťovať od vášní, potrebujeme vedieť, v čom spočíva nejaká hriešna vášeň a potrebujeme tiež dokázať pomenovať vášne ich pravým menom.

Vášeň sa hodnotí ako trvalá náklonnosť človeka k zlému. Je to v podstate opak cnosti. Ak človek koná dobro často, častým opakovaním nadobúda zvyk. Potom, keď sa nám konanie dobra stalo zvykom, nadobudli sme akúsi trvalú náklonnosť, takže vždy, keď máme príležitosť vykonať dobro, urobíme to s ľahkosťou – a to je cnosť. To isté platí o vášni alebo neresti, ale v opačnom zmysle. Človek nejaké zlo koná častejšie, nadobudne zlozvyk, ktorý – ak ho prerastie a on to už nedokáže ovládať – zmení sa na vášeň.

Východní otcovia rozlišujú osem hlavných vášní alebo nerestí. Sú to: obžerstvo, smilstvo, lakomstvo, hnev, acedia, smútok, márna sláva a pýcha. V nasledujúcich príhovoroch sa budeme venovať osobitne každej z nich. Teraz by som iba pripomenul,  ako sa dospelo k číslu osem. Keďže cirkevní otcovia podobne ako Otcovia púšte radi hľadali vo Svätom písme odpovede na všetky otázky duchovného života, k číslu osem dospeli na základe zoznamu tých nepriateľských národov, nad ktorými prisľúbil Pán Izraelitom víťazstvo slovami: „Prešli ste cez Jordán a došli ste k Jerichu. Tu bojovali proti vám jerišskí občania, Amorejčania, Ferezejci, Kanaánčania, Hetejci, Gergezejčania, Hevejci a Jebuzejci. Ale dal som ich do vašej ruky“ (Joz 24,11).

Vychádzajúc z Písma, tak ako si Izrael podmanil nové kraje a vyhnal z nich spomínané národy, tak sa aj nám v duchovnom živote vďaka cnostiam podarí vyhnať vášne z krajiny svojho srdca, hoci ony sa budú usilovať vrátiť naspäť ako nezvaní votrelci do zasľúbenej zeme duše. Číslo ôsmych démonov  naznačuje aj Pán v evanjeliu keď hovorí:

„Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok, ale nenájde. Vtedy si povie: »Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.« Keď ta príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým“ (Mt 12,43-45).

Ale o tom nabudúce.