Najhoršou nákazou pre kresťana je duchovná svetskosť

Svätý Otec v úvode liturgie predstavil úmysel týmito slovami:

„Modlime sa dnes za osoby, ktoré sa počas tejto pandémie starajú o pochovávanie mŕtvych. Pochovávať mŕtvych je jedným zo skutkov milosrdenstva a nie je to prirodzene príjemná vec. Modlime sa za tých, čo sa takto vystavujú riziku nákazy a ohrozeniu života.“

V homílii pápež komentoval pasáž z Jánovho evanjelia (15,18-21), kde Ježiš svojim učeníkom hovorí: «Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí».

Svätý Otec vysvetlil, čo sa myslí pod „duchovnou svetskosťou“, ktorá je tak nebezpečná. Ide o prístup k životu založený na kultúre prchavosti, ktorá nepozná vernosť. Upozornil, že pred duchovnou svetskosťou nie sú uchránení ani kresťania. Duchovná svetskosť považuje kríž za škandál a neznesie ho, poznamenal pápež a zdôraznil, že jediné, čo nad ňou víťazí, je viera v Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych.

Svoju homíliu Svätý Otec zakončil povzbudením k modlitbe:

„Prosme si od Ducha Svätého v týchto posledných dňoch Veľkonočného obdobia, aj v rámci novény k Duchu Svätému, milosť rozlišovať čo je svetskosť a čo je Evanjelium, a nenechať sa oklamať, pretože svet nás nenávidí, svet nenávidel Ježiša a Ježiš sa modlil, aby nás Otec obránil pred duchom sveta.“

Plné znenie homílie pápeža Františka

Ježiš viac ráz, a predovšetkým pri svojej rozlúčke s apoštolmi, spomína svet (porov. Jn 15,18-21). A tu hovorí: «Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás» (v. 18). Jasne hovorí o nenávisti, ktorú mal svet k Ježišovi a bude mať k nám. A v modlitbe pri stole s učeníkmi pri Poslednej večeri neprosí Otca, aby ich zo sveta vzal, ale aby ich ochránil pred duchom sveta (porov. Jn 17,15).

Myslím, že si môžeme položiť otázku: aký je duch sveta? Čo je táto svetskosť, schopná nenávidieť, ničiť Ježiša a jeho učeníkov, ba dokonca ich korumpovať a korumpovať Cirkev? Aký je tento duch sveta, čo je zač, nad tým nám prospeje premýšľať. Svetskosť, to je istý prístup k životu. Niekto si však myslí, že svetskosť znamená radovánky, žiť v oslavách... Nie. Svetskosť môže byť aj týmto, no toto nie je podstatou.

Svetskosť je určitou kultúrou; je to kultúra prchavosti, 

kultúra vonkajšieho zjavu, kamufláže, kultúra typu „dnes tak, zajtra naopak...“. Má povrchné hodnoty. Je to kultúra, ktorá nepozná vernosť, pretože sa mení podľa okolností, o všetkom vyjednáva. Toto je tá svetácka kultúra, kultúra svetskosti. A Ježiš nástojí, aby sme sa toho chránili a modlí sa, aby nás Otec obránil pred touto kultúrou svetskosti. Je to kultúra „použi a odhoď“, podľa toho, čo je výhodné. Je to kultúra bez vernosti, nemá korene. No je to istý štýl života, spôsob života i mnohých tých, čo si hovoria kresťania. Sú kresťanmi, avšak sú svetskí.

Ježiš v podobenstve o zrne, ktoré padlo do zeme, hovorí, že svetské starosti – čiže svetskosť – udúšajú Božie slovo, nenechajú ho rásť (porov. Lk 8,7). A Pavol Galaťanom hovorí: „Boli ste otrokmi sveta, svetskosti“ (porov. Gal 4,3). Mňa sa vždy, ale vždy dotkne, keď čítam záverečné strany knihy otca de Lubaca „Meditácie o Cirkvi“ (porov. Henri de Lubac, Méditation sur l'Église, Paríž 1953), posledné tri strany, kde hovorí práve o duchovnej svetskosti. A hovorí, že je tým najhorším zo ziel, ktoré sa môžu Cirkvi prihodiť; a nepreháňa, pretože ďalej spomína niekoľko ziel, ktoré sú hrozné, a toto je tým najhorším: duchovná svetskosť, pretože ona je určitou hermeneutikou (spôsobom vysvetľovania) života, je istým spôsobom žitia; aj spôsobom prežívania kresťanstva. A aby prežila zoči-voči hlásaniu Evanjelia, nenávidí, zabíja.

Keď hovoríme o mučeníkoch, ktorí sú zabíjaní z nenávisti k viere, áno, v niektorých prípadoch tá nenávisť bola kvôli teologickému problému; nebola to však väčšina. Vo väčšine prípadov ide o svetskosť, ktorá nenávidí vieru a zabíja ich, tak ako to urobila s Ježišom.

Je to zaujímavé: svetskosť... Niekto mi môže povedať: „Ale otče, toto je určitá povrchnosť života...“ - Nedajme sa oklamať! Svetskosť nie je nič povrchné! Má hlboké korene, hlboké korene. Je ako chameleón, mení sa, prichádza a odchádza podľa okolností, avšak podstata je rovnaká: ide o prístup k životu, ktorý sa dostáva do všetkého, aj v Cirkvi. Svetskosť, svetská hermeneutika, kamufláž, všetko sa maskuje, aby to bolo také.

Apoštol Pavol prišiel do Atén a zasiahlo ho, keď v areopágu videl mnohé pomníky božstvám. A napadlo ho o tom hovoriť: „Vy ste jeden nábožný ľud, všímam si to... Moju pozornosť púta ten oltár „neznámemu bohu“. Ja ho poznám a prichádzam vám povedať, kto to je“. A začal hlásať Evanjelium. Keď však prišiel ku krížu a k zmŕtvychvstaniu, pohoršili sa a odišli preč (porov. Sk 17,22-33). Je tu jedna vec, ktorú svetskosť netoleruje: škandál kríža. Netoleruje ho. A jediným liekom proti duchu svetskosti je Kristus, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych, škandál a bláznovstvo (porov. 1 Kor 1,23).

A preto, keď sa apoštol Ján vo svojom Prvom liste zaoberá témou sveta, hovorí: «Víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera» (1 Jn 5,4). Ona jediná: viera v Ježiša Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. A toto neznamená byť fanatikmi. Toto neznamená zanechať vedenie dialógu so všetkými ľuďmi. Nie. Avšak s presvedčením viery, počnúc škandálom kríža, bláznovstvom, ale aj víťazstvom Krista. „Toto je naše víťazstvo“, hovorí Ján, „naša viera“.

Prosme si od Ducha Svätého v týchto posledných dňoch Veľkonočného obdobia, aj v rámci novény k Duchu Svätému, milosť rozlišovať čo je svetskosť a čo je Evanjelium, a nenechať sa oklamať, pretože svet nás nenávidí, svet nenávidel Ježiša a Ježiš sa modlil, aby nás Otec obránil pred duchom sveta (porov. Jn 17,15).    

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Modlitba duchovného prijímania

V závere liturgie Svätý Otec pozval veriacich k duchovnému svätému prijímaniu prostredníctvom modlitby:

„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“

Slávenie uzavrela krátka adorácia s eucharistickým požehnaním.

-zk, jb-