Pápež reformuje „školu nunciov“: Kňazi a diplomati pripravení čeliť výzvam dneška

Salvatore Cernuzio – Vatican News

„Úplná“ a „primeraná“ príprava na vykonávanie diplomatickej misie v rôznych krajinách, schopná čeliť výzvam sveta, ktorý sa neustále mení – najmä v oblasti technológií –, a zároveň zachovať v diplomatickej službe duchovný rozmer kňazstva: blízkosť, počúvanie, svedectvo a dialóg. Taký je zámer chirografu s názvom Il servizio petrino (Petrovská služba), ktorý podpísal pápež František 25. marca a ktorý bol zverejnený dnes, 15. apríla.

Týmto dokumentom Svätý Otec František aktualizuje formáciu poslucháčov Pápežskej cirkevnej akadémie – diplomatickej líhně Svätej stolice, známej aj ako „škola nunciov“ – ktorá za viac než 300 rokov „vychovala generácie kňazov, ktorí svoju kňazskú službu postavili do služby Petrovho úradu, pôsobiac na pápežských zastupiteľstvách a v Štátnom sekretariáte“.

Reforma, ktorú Svätý Otec zavádza, sa týka najmä samotných študentov akadémie. Cieľom zmien a nových opatrení je posilniť „dar kňazstva“ u tých, ktorí sú povolaní k „ustavičnej službe prinášať národom a Cirkvám blízkosť pápeža“. Ako sa uvádza v tlačovej správe Svätej stolice, cieľom je „poskytnúť študentom – kňazom pochádzajúcim z diecéz celého sveta – úplnú a primeranú prípravu na diplomatické poslanie“, ktoré im bude zverené.

„Formácia budúcich pápežských zástupcov spája teoretické vedomosti s pracovnou metódou a štýlom života, ktoré zabezpečia hlboké pochopenie zložitých dynamík medzinárodných vzťahov,“ uvádza sa vo vyhlásení. Medzi hlavné novinky chirografu patrí transformácia Akadémie na inštitút ad instar facultatis pre štúdium diplomatických vied. Inými slovami, Pápežská cirkevná akadémia sa „konfiguruje ako inštitút vysokoškolského akademického vzdelávania v oblasti diplomatických vied“. Toto rozhodnutie „zapadá do širšej vízie aktualizácie a skvalitňovania cirkevných štúdií podľa medzinárodných štandardov vysokoškolského vzdelávania“.

V rámci reformy bude Akadémia „udeľovať akademické tituly druhého a tretieho stupňa v oblasti diplomatických vied“. Ponúkne aj študijný plán integrujúci právne, historické, politologické, ekonomické a jazykové vedomosti so solídnym vedeckým základom.

Ako ďalej vysvetľuje pápežský dokument, zabezpečí sa, aby „vyučovacie programy boli úzko prepojené s cirkevnými disciplínami, s pracovnou metódou Rímskej kúrie, s potrebami miestnych cirkví a – vo všeobecnosti – s evanjelizačným poslaním, činnosťou Cirkvi a jej vzťahom ku kultúre a ľudskej spoločnosti“. Podľa pápeža Františka ide o prvky, ktoré sú „rovnako konštitutívne pre diplomatické pôsobenie Apoštolskej stolice a jej schopnosť konať, sprostredkovať, prekonávať bariéry a rozvíjať konkrétne cesty dialógu a rokovania v prospech mieru, náboženskej slobody pre každého veriaceho a poriadku medzi národmi“.

Už vo februári 2020 pápež František zasiahol do formácie na Akadémii a listom nariadil, aby do študijného programu študentov bol zaradený „rok úplne venovaný misijnej službe“ v cirkvách Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Tento „stážový“ rok mal rozšíriť obzory v poznávaní rozmanitých cirkevných realít sveta a zároveň odradiť od každého náznaku kariérizmu.

V podobnom duchu nový chirograf Rímskeho biskupa otvára ďalšiu etapu pre tých, ktorí – ako sa píše – zostávajú „bdelým a prenikavým okom Petrovho nástupcu nad Cirkvou a svetom“ aj v časoch, keď sa zdá, že „tiene zla poznačili každé konanie zmätkom a nedôverou“.

Svätý Otec František pripomína, že pápežskí diplomati „vykonávajú pastoračné pôsobenie, ktoré zdôrazňuje ich kňazského ducha, ľudské kvality a profesionálne schopnosti“. Popri tejto činnosti sa zároveň venujú aj „zastupovaniu voči verejným autoritám“, čo si „vyžaduje rešpektovanie pravidiel medzinárodného práva, ktoré sú základom života spoločenstva národov“.

Ako dodáva pápež František, „naša doba ukazuje, že táto služba už nie je obmedzená len na krajiny, kde má ohlasovanie spásy hlboké korene“, ale realizuje sa aj „v oblastiach, kde Cirkev ešte len vzniká“, alebo „v medzinárodných fórach“, kde sa Stolica svätého Petra „pozorne sleduje dianie, hodnotí obsah debát a ponúka svoj pohľad na veľké otázky, ktoré sa týkajú súčasnosti i budúcnosti ľudskej rodiny“.

Nejde teda len o to, aby sa budúcim diplomatom poskytlo „akademické a vedecké vzdelanie na vysokej úrovni“, ale aj o to, „aby sa dbalo na to, že ich činnosť bude ekleziálna, povolaná k nevyhnutnému stretu s realitou nášho sveta – osobitne v čase, ktorý je poznačený rýchlymi, stálymi a výraznými zmenami v oblasti vedy a techniky“.

Nestačia už len „teoretické poznatky“ – potrebné sú aj „metóda práce a štýl života“, ktoré umožnia hlboko chápať dynamiku medzinárodných vzťahov a „získať si uznanie schopnosťou interpretovať úspechy i ťažkosti, ktorým musí čeliť Cirkev čoraz viac kráčajúca synodálnym spôsobom“.

Preklad Martin Jarábek