Architekt Gaudí je uznaný za ctihodného Božieho služobníka
Zuzana Klimanová, Tiziana Campisi– Vatican News
Blahorečenie čaká indickú rehoľníčku z Keraly (1831 – 1913) Eliswu od Panny Márie (rodným menom Eliswa Vakayil). Narodila sa vo veriacej a bohatej rodine. Vo svojich 16 rokoch bola vydatá za bohatého obchodníka, s ktorým mala jednu dcéru. Zakrátko však ovdovela. Táto žena so silnou a živou vierou, ktorá sa starala o chudobných, sa pod vedením talianskeho karmelitána stala zakladateľkou Tretieho rádu bosých karmelitánok, dnes s názvom Karmelitánske tereziánske sestry. Vstúpili do nej aj jej dcéra i najmladšia sestra. Okrem kontemplácie tvoria súčasť ich života vzdelávanie chudobných dievčat a sirôt a pomoc opusteným a núdznym. Napokon vznikli dve kongregácie – jedna latinského rítu (CTC) a jedna sýrsko-malabarského rítu (CMC). Pápež uznal dekrét Dikastéria pre kauzy svätých o zázraku na jej príhovor z roku 2002. Ide o zázračné uzdravenie dieťaťa v matkinom lone.
Blahorečenie čaká aj talianskeho kňaza a mučeníka Nazarena Lanciottiho (1940 - 2001). Narodil sa v Ríme a vysvätený za kňaza bol v roku 1966. V roku 1971 ako misionár odchádza do Brazílie, do Jauru pri hraniciach s Bolíviou. Založil obrovské množstvo cirkevných komunít, nemocnicu, domov dôchodcov či malý seminár. Venoval sa aj chudobným a boju proti rôznym formám nespravodlivosti a útlaku, akými sú obchodovanie so sexom a s drogami. Jeho angažovanosť bola pre mnohých nepohodlná a tak bol v roku 2001 zavraždený počas večere. Zomrel vo veku 61 rokov.
Antonio Gaudí – „Boží architekt“
Ctihodným Božím služobníkom sa stáva architekt Antonio Gaudí i Cornet (1852 -1926). Jeho najznámejším dielom je Bazilika sv. Rodiny v Barcelone (Sagrada Familia). Mladý Gaudí to považoval za poslanie, ktoré mu zveril Boh, a s týmto vedomím pretvoril pôvodný neogotický projekt na niečo iné a originálne, inšpirované prírodnými tvarmi a bohaté na symboliku vyjadrujúcu jeho hlbokú vieru a spiritualitu, ktorá mala benediktínske a františkánske vplyvy. Originálny architekt, ctiteľ svätého Filipa Neriho, čelil pri riadení stavby prekážkam a ťažkostiam s odvahou a dôverou v Boha a znášal aj závisť a žiarlivosť. V rokoch 1887 až 1893 projektoval a riadil ďalšie civilné i cirkevné stavby. Počas pôstu v roku 1894 ho zasiahla ťažká choroba, spôsobená prísnym pôstom, ktorá aj keď ohrozila jeho život, priniesla mu aj hlbokú duchovnú skúsenosť pri hľadaní Boha. Po prekonaní krízy pokračoval v práci na rôznych projektoch, avšak keď postupne stratil všetkých členov rodiny, pustil sa do skutočnej duchovnej askézy, odmietal nové ponuky a sústredil sa výlučne na Sagrada Familia, a to až do takej miery, že v roku 1925 si malú miestnosť vedľa kostola prispôsobil ako svoju rezidenciu.
Ako presvedčený a praktizujúci kresťan, pristupujúci často k sviatostiam, urobil z umenia chválospev na Pána. Jemu obetoval plody svojej práce, ktorú považoval za poslanie, aby ľudia spoznali Boha a priblížili sa k nemu. Dňa 7. júna 1926 ho zrazila električka. Nespoznali ho a previezli do mestskej nemocnice pre chudobných (Hospital de la Santa Creu). Po prijatí posledných sviatostí zomrel o tri dni neskôr, 10. júna. Na pohrebnom sprievode sa zúčastnilo približne 30 000 ľudí.
Ctihodnými Božími služobníkmi sa stali aj talianski kňazi Agostino Cozzolino (1928 - 1988), Angelo Bughetti (1877 – 1935) a belgický kňaz a zakladateľ Peter Jozef Triest (1760 - 1836).
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
