Hľadaj

Snímka z exercícií v Aule Pavla VI. Snímka z exercícií v Aule Pavla VI.  

Páter Pasolini (5): Zomierajúci alebo žijúci?

Prinášame súhrn piatej meditácie kazateľa Pápežského domu, ktorý vedie pôstne duchovné cvičenia v Aule Pavla VI. „Skutočne mŕtvi nie sú len tí, ktorí prestali dýchať, ale aj tí, ktorých blokuje strach, hanba a manipulácia,“ o tom hovoril páter Passolini v utorok 11. marca večer.

Nádej na večný život

Duchovné cvičenia 2025 Svätého Otca a Rímskej kúrie

5. Zomierajúci alebo žijúci?

(Utorok 11. marca, 17:00 hod.)

Skutočnou výzvou na našej ceste nie je len prejsť smrťou, ale uvedomiť si, že večný život sa začína už tu. Často si nahovárame, že existujú len dve kategórie ľudí: živí a mŕtvi. Jánovo evanjelium so vzkriesením Lazára tento názor spochybňuje: skutočne mŕtvi nie sú len tí, ktorí prestali dýchať, ale aj tí, ktorých blokuje strach, hanba a ovládanie. Lazár, obviazaný do obväzov, ktoré obmedzujú akýkoľvek pohyb, predstavuje nás všetkých, keď sa necháme udusiť strnulými očakávaniami a vzorcami a strácame kontakt so svojou vnútornou slobodou.

Marta a Mária tvárou v tvár smrti svojho brata vyjadrujú podmienečnú vieru: „keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ (Jn 11, 21). Táto mentalita odráža predstavu Boha, ktorý by mal vždy zasiahnuť, aby nás ušetril bolesti. Ježiš však neprišiel odstrániť utrpenie, ale premeniť ho: „Ja som vzkriesenie a život“ (Jn 11, 25). Skutočnou otázkou teda nie je, či zomrieme, ale či skutočne žijeme, či dôverujeme Kristovi a jeho slovu.  

Táto výzva sa objavuje aj v epizóde o žene s krvotokom, ktorá bola chorá dvanásť rokov. Napriek všetkému sa odváži dotknúť Ježišovho plášťa a žiadať o uzdravenie (Mk 5, 25-34). Jej stav predstavuje celé ľudstvo: hľadáme lieky, hľadáme život, ale často sa spoliehame na falošné modly, ktoré nás nechávajú prázdnymi. Iba stretnutie s Kristom môže priniesť skutočné uzdravenie, ktoré nie je len fyzické, ale aj vnútorné: schopnosť dôverovať a cítiť sa prijatý.

Ježiš jej hovorí: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila“ (Mk 5, 34), čím ukazuje, že spása nie je vonkajší Boží zásah, ale prejavuje sa v schopnosti otvoriť sa jeho prítomnosti. To isté platí aj pre spoveď a akúkoľvek skúsenosť zmierenia: formálny akt nestačí, je potrebné, aby naše srdce znovu objavilo dôveru v Boha, ktorý nás naozaj chce živých.

Lazárovo znamenie a uzdravenie ženy s krvotokom nám kladú radikálnu otázku: sme zomierajúci, ktorí čakajú na koniec, alebo žijúci, ktorí už začali zažívať vzkriesenie? Večný život nie je len budúca odmena, ale skutočnosť, ktorú si môžeme vybrať už teraz, žiť so slobodou, nádejou a dôverou v Boha, ktorý nás volá k plnosti.

Preložila Miroslava Holubíková

 

 

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

12 marca 2025, 12:18