Ubehlo 60 rokov od vydania encykliky Pacem in terris

Encyklika sv. Jána XXIII. s názvom Pacem in terris dnes slávi 60. rokov. Vydaná bola na Zelený štvrtok 11. apríla 1963, necelé dva mesiace pred pápežovou smrťou. Napísal ju šesť mesiacov po začiatku Druhého vatikánskeho koncilu v zložitej medzinárodnej situácii, akou bola karibská kríza, reálna hrozba jadrovej katastrofy či výstavba Berlínskeho múru. Jej odkaz je stále aktuálny.

V rozhovore pre vatikánsky denník L'Osservatore Romano Mons. Caccia zdôrazňuje význam encykliky sv. Jána XXIII. a rovnako aj podporu Vatikánu medzinárodným organizáciám a multilateralizmu v čase poznačenom vojnami a konfrontáciami, aké sme nezažili od kubánskej krízy. Prinášame vybrané časti rozhovoru, ktorý pripravil Alessandro Gisotti.

Do akej miery Pacem in terris ovplyvnilo víziu a angažovanosť vatikánskej diplomacie za mier za posledných 60 rokov a v akých bodoch konkrétne?

„Encyklika bola napísaná po prvej veľkej medzinárodnej kríze s jadrovým obsahom a relatívne reálnym rizikom zničenia planéty, po tzv. Kubánskej raketovej kríze, a umožnila, ak použijeme meteorologický obraz, znovu sa pozrieť na oblohu očistenú od mrakov, ktoré sa nahromadili, znovu objaviť polárnu hviezdu, ktorá skôr naznačuje smer, než konkrétne cesty, po ktorých sa má ísť. Text, ako jasne uvádza jeho názov, sa zaoberá témou mieru, a teda rozširuje sa na súhrn vzťahov či už na medziľudskej úrovni s právami a povinnosťami, ako aj vo vzťahu medzi jednotlivcom a verejnou autoritou a medzi štátmi navzájom. Encyklika je navyše významne zasadená do širšieho kontextu mimoriadne živého obdobia pre reflexiu Cirkvi o jej vzťahoch so svetom, obdobia práve začínajúceho sa Druhého vatikánskeho koncilu. Prítomné sú preto mnohé náznaky a otázky, ktoré sa neskôr preberú v širších a rozmanitejších súvislostiach. Chcel by som však zdôrazniť otázku odzbrojenia.“ (...)

„Je tu jasné varovanie prekonať logiku budovania vzťahov založených na strachu z druhého, a teda na rovnováhe hrôzy, namiesto vzájomnej dôvery, hoci s potrebou overovacích nástrojov na garantovanie jej úprimnosti. Zjednodušene by sa dalo povedať, že je tu akoby výzva prejsť od logiky stretu k logike stretnutia, od opozície k spolupráci a od súperenia k bratstvu, čiže k podpore „integrálneho odzbrojenia“. V tomto kontexte teda Svätý Otec varoval pred znepokojujúcimi pretekmi v zbrojení, osobitne pred čoraz smrtonosnejšími zbraňami, ktoré môžu zasiahnuť celé populácie a zároveň ničiť samotný život planéty, pričom dochádza k plytvaniu „duchovnými energiami a ekonomickými zdrojmi“, ktoré by bolo treba využiť radšej na podporu života a životného prostredia. Táto výzva, čoraz viac opakovaná aj nasledujúcimi pápežmi, je žiaľ aj naďalej stále aktuálna v kontexte, v ktorom sú niektoré dôležité kroky, ktoré sa v minulosti podnikli na zníženie počtu jadrových zbraní, riskuje, že sa nenájdu primerané spôsoby, ako obnoviť a uskutočniť to, čo stále zostáva jasným cieľom vyjadreným jednoznačnými slovami v encyklike: „Treba zakázať jadrové zbrane“.“

Dodajme, že komunisti v bývalom Československu pri pokuse o kontrolu hierarchie Katolíckej cirkvi zneužili práve názov známej encykliky Pacem in terris a v roku 1971 rovnako pomenovali organizáciu združujúcu duchovenstvo, ktoré bolo lojálne voči režimu.

-zk-